Kandidát na prezidenta venezuelskej opozície Edmundo González Urrutia sa dnes nedostaví na najvyšší súd, kam bol predvolaný kvôli výsledkom prezidentských volieb. González to oznámil vo vyhlásení, ktoré citujú zahraničné agentúry.
Opozičný kandidát tvrdí, že mu na súde hrozí zadržanie. Opozícia spochybňuje oficiálny výsledok volieb, podľa ktorého mandát obhájil súčasný autoritársky prezident Nicolás Maduro, a tvrdí, že vo voľbách zvíťazil González.
Jeho vlastný podnet
Podnet na najvyšší súd dal práve Maduro. Najvyšší súd tak začal predvolávať všetkých desiatich kandidátov, ktorí sa zúčastnili na prezidentských voľbách z konca júla. Pojednávanie s Gonzálezom sa malo začať dnes o 17:00 nášho času
Ešte pred začiatkom výsluchu však González oznámil, že na súd nepríde. Tvrdí, že keby sa rozhodol na súd prísť, tak by ohrozil svoju slobodu.
Podľa neho proces začatý najvyšším súdom "nezodpovedá žiadnemu zákonnému postupu". Súd podľa predáka opozície neoprávnene supluje prácu ústrednej volebnej komisie, ktorá stále nezverejnila úplné a detailné výsledky volieb, k čomu orgán okrem iného vyzývajú Európska únia, Spojené štáty a viaceré latinskoamerické krajiny. Podľa Gonzáleza je cieľom celého postupu súdu potvrdiť volebné výsledky, ktoré ale nespĺňajú zákonné požiadavky.
Mandát obhájil Maduru
Na základe neúplných výsledkov CNE uvádza, že mandát obhájil Maduro. Opozícia na základe údajov získaných z volebných miestností tvrdí, že vo voľbách vyhral González s náskokom niekoľkých miliónov hlasov.
Spojené štáty či Argentína uviedli, že budú uznávať za prezidenta Gonzáleza, Madurovi k získaniu tretieho prezidentského mandátu už gratulovali Čína, Rusko, Irán či Kuba.
Kvôli spochybňovaniu oficiálnych výsledkov volieb a výzve armáde, aby sa pridala na stranu opozície, čelia González a ďalšia opozičná líderka María Corina Machadová trestnému stíhaniu, oznámili tento týždeň úrady.
Opozičné protesty navyše čelia represiám polície i ďalších ozbrojených zložiek. Podľa organizácie Provea, ktorá už vyše 30 rokov vo Venezuele bojuje za dodržiavanie ľudských práv, zomrelo v súvislosti s demonštráciami od 28. júla do tohto pondelka 24 ľudí.