Spojené štáty americké podporujú návrh, aby v Bezpečnostnej rade OSN vznikli dva posty stálych členov pre africké štáty a jeden post nestáleho člena, na ktorom by sa striedali malé ostrovné rozvojové štáty.
V noci na štvrtok o tom informovala agentúra Reuters, podľa ktorej to americká veľvyslankyňa pri OSN Linda Thomasová-Greenfieldová oficiálne oznámi vo štvrtok na zasadnutí Rady pre zahraničné vzťahy - amerického think-tanku špecializujúceho sa na zahraničnú politiku USA a ich medzinárodné vzťahy.
Tento krok prichádza v čase, keď sa USA snažia napraviť vzťahy s Afrikou, kde mnohé štáty nie sú spokojné s podporou Washingtonu pre vojnu Izraela v Pásme Gazy, a prehĺbiť kontakty s tichomorskými ostrovmi, ktoré sú dôležité pre boj proti vplyvu Číny v tomto regióne.
Bidenov politický odkaz
Thomasová-Greenfieldová v rozhovore pre Reuters vyjadrila nádej, že toto oznámenie "posunie túto agendu vpred spôsobom, aby sme v určitom bode v budúcnosti mohli dosiahnuť reformu Bezpečnostnej rady", čo označila za súčasť politického odkazu dosluhujúceho amerického prezidenta Joea Bidena.
Presadzovanie návrhu na vytvorenie dvoch stálych postov pre Afriku v BR OSN a "rotujúceho" kresla pre malé ostrovné rozvojové štáty je dodatkom k dlhodobej podpore Washingtonu pre návrh, aby India, Japonsko a Nemecko v BR OSN získali status stálych členov.
Veľvyslankyňa USA pri OSN Thomasová-Greenfieldová súčasne v rozhovore pre agentúru Reuters spresnila, že Washington nepodporuje rozšírenie práva veta nad rámec piatich krajín, ktoré ho majú.
Bezpečnostná rada OSN je poverená udržiavaním medzinárodného mieru a bezpečnosti a má právomoc uvaliť sankcie a zbrojné embargá a povoliť použitie sily.
O reforme sa hovorí vyše 10 rokov
Keď bola v roku 1945 založená OSN, Bezpečnostná rada mala 11 členov. To sa v roku 1965 zvýšilo na 15 členov, zložených z desiatich zvolených štátov slúžiacich dvojročné funkčné obdobie a piatich stálych národov s právom veta (Rusko, Čína, Francúzsko, USA a Británia).
K zmenám, pokiaľ ide o členov Bezpečnostnej rady, bude môcť dôjsť až po zmene a doplnení zakladajúcej Charty OSN, čo si vyžaduje schválenie a ratifikáciu dvoma tretinami členov Valného zhromaždenia OSN, vrátane piatich mocností s právom veta v BR OSN.
Reuters pripomína, že o reforme BR OSN a OSN sa hovorí už viac ako desať rokov. Potreba zmien sa zintenzívnila v súvislosti s geopolitickým súperením, ktoré sa v BR OSN prejavilo aj vetovaním zásadných návrhov - ako napr. v prípade vojny na Ukrajine, keď Rusko ako stály člen BR OSN môže vetovať akýkoľvek návrh rezolúcie, ktorý ho za rozpútanie a pokračovanie vojny odsudzuje, informuje TASR.
Generálny tajomník OSN António Guterres vo svojom vyhlásení zo stredy podporil reformu BR OSN, pretože "presne zodpovedá situácii po druhej svetovej vojne". Dodal, že je problém s jej efektivitou, preto je potrebné reformovať ju.