Údaje o odlesňovaní amazonského pralesa v Brazílii potvrdzujú, že hlavnými príčinami tohto trendu sú poľnohospodárske aktivity a chov dobytka.
Údaje za obdobie 1985 až 2023 ukazujú, že 90 percent zničenej plochy pralesa bolo premenených na pasienky, píše agentúra EFE s odkazom na údaje zverejnené výskumnou organizáciou Biomaps. Za uvedené obdobie boli les či prirodzená vegetácia odstránené z plochy veľkosti 55 miliónov hektárov, čo je zhruba rozloha Francúzska.
Amazonská oblasť pokrýva zhruba polovicu plochy Brazílie, ktorá je piatou najväčšou krajinou na svete. Od roku 1985 však výrazne vzrástla plocha používaná na poľnohospodárstvo a chov dobytka, ktorá sa v rokoch 1985 až 2023 spätninásobila z 13 miliónov hektárov na skoro 67 miliónov hektárov.
Pastviny a polia tak v roku pokrývali zhruba 16 percent rozlohy oblasti, v roku 1985 to boli sotva tri percentá. Nárast pastvín pokračoval aj v roku 2022, kedy sa rozloha medziročne zvýšila o skoro štyri percentá.
Podľa štúdie tak amazonský prales za posledné skoro štyri dekády prišiel o 14 percent plochy lesov a prirodzenej vegetácie. Údaj považuje za alarmujúci výskumník Jailson Soares, ktorý sa podieľal na štúdii.
"Nustávajúce straty môžu viesť (amazónsky) región do takzvaného bodu, z ktorého nie je návratu," uviedol Soares. Aj ďalší výskumníci sa obávajú situácie, kedy by oblasť pralesa začala generovať viac emisií oxidu uhličitého, než množstvo, ktoré dokáže absorbovať.
Veľká časť odlesňovania sa deje bez povolenia úradov či v rozpore so zákonmi. Brazília sa zaviazala zastaviť nelegálne ničenie pralesa do roku 2030.
Obmedziť odlesňovanie sa snaží aj nová legislatíva Únie, ktorá nariaďuje sledovať, aby dovážané poľnohospodárske komodity neboli pestované na plochách odlesnených po roku 2021.