Senegalský rybár v prístave v Nuázibov. FOTO: Lenka Hrabalová

Zrazu to bolo všade, informácie sa šírili ako nákaza. Európa? Kdeže, prehliadaná trasa Afričanov mohutnie

Mauritánia donedávna ležala na okraji záujmu Európy. Ale v poslednej dobe sa všetko začalo meniť.
Tento západoafrický štát je na Sahare jednou z mála stabilných oblastí, navyše sa začal vo významnej miere objavovať na migračných mapách.
A to nielen na tých, ktoré spájajú Afriku s Kanárskymi ostrovmi.
Tisíce Mauritáncov dnes stoja aj pri bránach Spojených štátov.
Aké sú nové africké trendy v migrácii?

Jedného vlahého večera v mauritánskom hlavnom meste Nuakšottu mi Músa Elimán Sall, klimatický aktivista, rozprával aj o migrácii. Podľa neho rodení Mauritánci, ľudia púšte, najradšej volia cestu cez Saharu. Sú zvyknutí na suchú klímu a tamojšie prostredie. Cestujú cez bezhraničné púštne oblasti. Z pobrežia Stredomoria potom plávajú do Európy.

Stovky mauritánskych migrantov sa usadzujú v štvrtiach Cincinnati.

„Južania“, zvyknutí na more, ktorí prichádzajú zo západnej Afriky, volia dlhšiu cestu po mori priamo zo severomauritánskeho prístavu Nuadhibú. Mnoho ľudí tvrdí, že je z neho vidieť svetlo z Kanárskych ostrovov, ale nie je to pravda. Ostrovy sú príliš ďaleko. Napriek tomu odtiaľ vychádzajú dlhé farebné pirogy naložené ľuďmi, aby sa tam dostali. Tisíce ich dôjdu, tisíce minú a ich lode sú niekedy k nájdeniu až v Karibiku, aj s telami vo vnútri.

Počet ľudí mieriacich cez Mauritániu na Kanárske ostrovy sa zvýšil a v posledných rokoch ich tadiaľto putuje 83 percent. Aj z tohto dôvodu schválila Európska únia projekt POC, ktorého cieľom je bojovať proti sieťam obchodu s ľuďmi a migrácii – podobné dohody boli predošlý rok podpísané s Marokom, Tuniskom a Egyptom. Únia sľúbila poskytnúť krajine asi 210 miliónov eur.