Lídrovi militantnej organizácie Strana kurdských pracujúcich Abdullahovi Öcalanovi, ktorý si v Turecku odpykáva doživotný trest za vlastizradu, v stredu vo väznici prvýkrát od marca 2020 povolili návštevu rodiny.
Stalo sa to niekoľko hodín pred útokom na sídlo tureckého štátneho výrobcu lietadiel neďaleko Ankary, pri ktorom dvaja útočníci zabili päť ľudí. K útoku sa nikto neprihlásil, ale podľa tureckej vlády ho vykonali dvaja členovia PKK.
Mierový proces
Agentúra AFP dnes v tejto súvislosti pripomenula, že vláda pritom v posledných týždňoch naznačila, že by mohol byť s PKK obnovený mierový proces, ktorý v roku 2015 uviazol na mŕtvom bode.
Päťdesiatsedemročného Öcalana vo väznici na ostrovčeku Imrali navštívil jeho synovec Ömer Öcalan, ktorý je poslancom parlamentu za prokurdskú Stranu rovnosti ľudu a demokracie. Tá už v stredu útok na leteckého výrobcu odsúdila, rovnako ako to urobili ďalší nielen kurdskí politici.
"Pán Öcalan zhodnotil politický vývoj a požiadal, aby som odovzdal verejnosti odkaz," napísal na sociálnej sieti X dnes ráno Öcalanov synovec. "Moja izolácia pokračuje. Ak budú splnené isté podmienky, mám teoretickú aj praktickú schopnosť posunúť tento proces od konfliktu a násilia k právnemu a politickému riešeniu, "uviedol podľa synovca Öcalan.
Kontakt s rodinou
Podľa tureckej nezávislej agentúry Bianet mal Öcalan naposledy kontakt s rodinou v marci 2021, keď mal telefonický hovor s bratom. Poslednú návštevu z rodiny mal o rok skôr a právnici za ním smeli prísť naposledy v auguste 2019.
Abdullah Öcalan stál koncom 70. rokov pri zrode PKK. V roku 1999 bol zatknutý a neskôr odsúdený na trest smrti za vlastizradu. Trest mu súd neskôr zmenili na doživotie, keď Turecko kvôli snahám o vstup do Únie trest smrti zrušilo.
V roku 2015 Öcalan z väzenia vyzval bojovníkov PKK, aby zložili zbrane a snažili sa o politické riešenie. Vtedy platilo prímerie, ktoré s PKK vláda skoršieho premiéra a teraz prezidenta Erdogana uzavrela v roku 2013. Rokovania ale v roku 2015 stroskotali.
PKK vedie od 80. rokov ozbrojený boj za autonómny Kurdistan a práva Kurdov v Turecku i v ďalších oblastiach obývaných Kurdmi, jej boj si odvtedy vyžiadal na 45-tisíc obetí.
PKK, ktorú aj USA a Únia považujú za teroristickú organizáciu, roky bojovala s tureckou armádou hlavne na juhovýchode Turecka, rad bojovníkov neskôr našiel útočisko v horách na severe Iraku či v Sýrii. V oboch týchto krajinách už niekoľko rokov operuje aj turecká armáda, ktorá to odôvodňuje bojom proti teroristom pri svojich hraniciach.