Ukrajina nevyvíja ani nemá v úmysle získať jadrové zbrane, uviedol na sieti X hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Heorhij Tychyj v reakcii na článok denníka The Times.
Ten napísal, že Ukrajina by v prípade zastavenia americkej vojenskej pomoci mohla byť v priebehu niekoľkých mesiacov schopná vyrobiť jednoduchú jadrovú bombu. Odkazoval sa pritom na dokument s armádou spájaného think-tanku.
Putin bol tak blízko odpáleniu nukleárnej bomby, že sa konali krízové stretnutia kvôli spadu, ktorý by zasiahol Britániu
Nevyvíja, ale teoreticky môže
„Ukrajina sa zaviazala k NPT (Zmluve o nešírení jadrových zbraní); nevlastníme, nevyvíjame ani nemáme v úmysle získať jadrové zbrane,“ zdôraznil na sociálnej sieti Tychyj. "Ukrajina úzko spolupracuje s (Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu) MAAE a je plne transparentná s ohľadom na monitorovanie, ktoré vylučuje použitie jadrových materiálov na vojenské účely," doplnil hovorca ukrajinskej diplomacie.
The Times v článku netvrdí, že Ukrajina jadrové zbrane vyvíja alebo chce vyvinúť, upozornila stanica BBC na svojom ruskojazyčnom webe.
Britský denník píše, že Ukrajina, ktorá sa už tretí rok bráni rozsiahlej ruskej agresii a spolieha sa na pomoc západných partnerov v dodávkach zbraní, by podľa tvrdenia dokumentu teoreticky mohla byť schopná v prípade prerušenia americkej pomoci jednoduchú atómovú bombu vyrobiť v priebehu niekoľkých mesiacov.
Deväť reaktorov
Vzhľadom na to, že Ukrajina nemá v čase vojny čas na stavbu a prevádzku rozsiahlych zariadení na obohacovanie uránu, musela by sa spoľahnúť na plutónium získané z vyhoretých palivových tyčí z ukrajinských jadrových reaktorov, uvádza materiál, ktorý bol podľa The Times adresovaný ukrajinskému ministerstvu obrany.
Reaktorov má teraz v prevádzke deväť a krajina disponuje tiež značnými skúsenosťami s technológiami v oblastiach jadrovej energetiky.
Vznik dokumentu vypracovaného vplyvným ukrajinským armádnym think-tankom Centrum štúdií armády, konverzie a odzbrojenia (CDAKR) vláda v Kyjeve nepodporila, jeho predstavenia sa však podľa The Times zúčastnili predstavitelia ministerstva obrany a strategického priemyslu. Podľa denníka by neskôr mohol poslúžiť ako základ na to, aby Ukrajina odstúpila od Zmluvy o nešírení jadrových zbraní.
"Porušenie (budapeštianskeho) memoranda zo strany Ruskej federácie, ktorá disponuje jadrovými zbraňami, je formálnym dôvodom pre odstúpenie od Zmluvy o nešírení jadrových zbraní a morálnym dôvodom pre prehodnotenie rozhodnutia nevlastniť jadrové zbrane urobené začiatkom roku 1994," stojí v dokumente.
Ukrajina sa po rozpade Sovietskeho zväzu zriekla jadrových zbraní rozmiestnených na jej území výmenou za prísľuby bezpečnosti a rešpektovania územnej celistvosti obsiahnutej v takzvanom budapeštianskom memorande, ktorého signatárom bolo okrem Ukrajiny, USA a Británie aj Rusko. To ale pod vedením prezidenta Vladimíra Putina záväzky nedodržalo, keď na jar 2014 anektovalo ukrajinský Krym a podporilo povstanie separatistov v ukrajinskom Donbase v reakcii na zvrhnutie proruského prezidenta Viktora Janukovyča v Kyjeve.
Súčasný ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v októbri uviedol, že vtedajšiemu republikánskemu prezidentskému kandidátovi Donaldovi Trumpovi pri osobnom stretnutí povedal, že Ukrajina, pokiaľ nebude mať na svoju ochranu jadrové zbrane, sa musí stať členom NATO. Neskôr svoje slová vysvetlil tým, že Ukrajina sa o jadrové zbrane neusiluje - chcel vraj povedať, že memorandum z Budapešti Ukrajine potrebnú ochranu nezabezpečilo.
Západní experti sa domnievajú, že vývoj jadrovej zbrane a vhodného nosiča by Ukrajine zabral najmenej päť rokov. Riaditeľ inštitútu CDAKR Valentyn Badrak tvrdí, že Ukrajina je menej ako rok od výroby vlastných balistických rakiet.