Ukrajinský minister zahraničia Andrij Sybiha označil počas svojho prejavu na rokovaní OBSE šéfa ruskej diplomacie Sergeja Lavrova za vojnového zločinca. Šéf ruskej diplomacie potom počas svojej reči hovoril o nacistickom režime v Kyjeve.
Slovensko na ministerskom stretnutí na Malte zastupuje šéf diplomacie Juraj Blanár, ktorý bude mať viacero bilaterálnych stretnutí s ministrami zahraničných vecí účastníckych štátov.
Rusko nie je partnerom
"Ukrajina krváca, bojuje o prežitie," uviedol ukrajinský minister zahraničia, ktorý prehovoril hneď na úvod dvojdňového rokovania. "Rusko nie je partnerom, je najväčšou hrozbou pre našu spoločnú bezpečnosť. Účasť Ruska v OBSE je hrozbou pre spoluprácu v Európe, dodal s tým, že "keď Rusi hovoria, že chcú mier, klamú".
Sybiha v deň 30. výročia Budapeštianskeho memoranda zároveň odsúdil zlyhanie tejto dohody pri ochrane suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny a vyzval svetové spoločenstvo, aby prijalo rozhodné opatrenia proti ruskej agresii.
Po ukrajinskom ministrovi prehovoril zástupca Turecka, nasledoval prejav Sergeja Lavrova, v ktorom obviňoval naopak EÚ, NATO a USA, že podkopávajú svetovú bezpečnosť.
Lavrov podľa ruskej agentúry RIA Novosti vyjadril presvedčenie, že Západ stojí za "reinkarnáciou studenej vojny, len teraz s oveľa väčším rizikom prechodu do horúcej vojny". V OBSE podľa jeho slov "nie je miesto ani pre spoluprácu, ani pre bezpečnosť".
Šéf ruskej diplomacie sa sťažoval tiež na to, že Malta zrušila víza hovorkyne ruskej diplomacie Mariii Zacharovovej. Ide o vôbec prvú Lavrovovu cestu do členskej krajiny EÚ od chvíle, keď Rusko vo februári 2022 napadlo Ukrajinu.
Keď Lavrov hovoril, niektorí odišli
Počas Lavrovovho prejavu podľa agentúry PAP z miestnosti odišli zástupcovia Poľska, Česka i pobaltských štátov. Medzi tými, ktorí v sále zostali, bol aj americký minister zahraničných vecí Antony Blinken. V reakcii na Lavrovovo vystúpenie vyhlásil, že ruský diplomat zaplavil svojich poslucháčov ničivou vlnou dezinformácií.
"Náš ruský kolega veľmi dobre vie topiť svojich poslucháčov v tsunami dezinformácií," zareagoval šéf americkej diplomacie Antony Blinken. "Nenechajme sa oklamať. Toto nie je a nikdy nebolo o bezpečnosti Ruska. Toto je imperiálny projekt (ruského prezidenta Vladimira) Putina, ako vymazať Ukrajinu z mapy," vyhlásil podľa AFP.
Obvinil tiež Rusko, že eskaluje vojnu nasadením severokórejských vojakov do boja proti Ukrajine a ničením ukrajinskej energetiky, vrátane útokov na jadrové elektrárne, čo ohrozuje všetky prítomné krajiny.
Lavrov prišiel klamať, tvrdí Sikorski
Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski odmieta sedieť pri stole so svojím ruským náprotivkom. Povedal to po príchode na zasadnutie OBSE na Malte, kde Lavrov podľa Sikorského prišiel "klamať", informuje AFP.
Výročnému 31. zasadnutiu Ministerskej rady OBSE predsedá maltský vicepremiér a minister zahraničných vecí Ian Borg v pozícii úradujúceho predsedu organizácie. Rokovania začal výzvou, aby sa Rusko stiahlo z Ukrajiny.
"Nedávna eskalácia a útoky sa musia okamžite zastaviť, aby sa pripravila pôda pre diplomatický proces, ktorý povedie ku komplexnému spravodlivému a trvalému mieru," povedal Borg.
Ruský minister "Lavrov sem prišiel klamať o (ruskej) invázii a o tom, čo Rusko robí na Ukrajine. A ja tieto lži nebudem počúvať," povedal Sikorski novinárom.
Stretol sa s Szijjártóm aj Blanárom
Ruský diplomat sa na okraj ministerského zasadnutia na Malte stretol s maďarským ministrom zahraničných vecí Pétrom Szijjártóm. Stretnutie sa uskutočnilo v uzavretom formáte, uviedla RIA Novosti. Podľa nej išlo už o ich druhú schôdzku za posledný týždeň. Naposledy spolu rokovali 2. decembra v Moskve. Lavrov sa stretol aj so slovenským ministrom zahraničia Jurajom Blanárom.
EÚ na Lavrova uvalila sankcie za jeho úlohu vo vojne na Ukrajine, nezakázala mu však cestovať po území bloku v snahe ponechať otvorený komunikačný kanál s najvyššie postaveným ruským diplomatom.
Lavrov podľa ruského ministerstva naposledy navštívil členskú krajinu EÚ v decembri 2021. Vtedy sa zúčastnil na zasadnutí OBSE v švédskom Štokholme, doplnil portál Politico.
OBSE, ktorá sídli vo Viedni, vznikla v roku 1975 v čase vrcholiacej studenej vojny, aby podporovala dialóg medzi Západom a Východom. Teraz má 57 členských štátov vrátane Ruska. Cieľom organizácie je posilnenie európskej bezpečnosti, upevnenie ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu. Organizácia teraz prechádza hlbokou krízou spôsobenou porušovaním jej základných princípov Ruskom práve v súvislosti s jeho agresiou proti Ukrajine.