Nemecký migračný a azylový úrad prestal s okamžitou platnosťou rozhodovať o žiadostiach Sýrčanov o azyl. S odvolaním sa na oznámenie ministerstva vnútra o tom dnes informoval magazín Der Spiegel.
Hovorkyňa ministerstva na vládnej tlačovej konferencii uviedla, že situácia po zvrhnutí režimu prezidenta Bašára Asada v Sýrii je príliš neprehľadná.
Asad stál na čele blízkovýchodnej krajiny 24 rokov, od roku 2011 v Sýrii zúri občianska vojna, ktorá sa postupne rozšírila v regionálny konflikt s mnohými rôznymi hráčmi vrátane teroristov z organizácie Islamský štát (IS).
Islamistickí povstalci z zoskupenia Haját Tahrír aš-Šám (HTS) na konci novembra začali proti vládnym vojskám ofenzívu. Cez víkend sa Asadov režim zrútil, prezident ušiel.
Na hlinených nohách
Vzhľadom na neprehľadnú situáciu v krajine sa nemecký Spolkový úrad pre migráciu a utečencov (BAMF) rozhodol prestať spracovávať žiadosti o azyl sýrskych občanov. Podľa ministerstva vnútra by každé prípadné rozhodnutie "stálo na hlinených nohách". Dočasné opatrenie sa týka 47 270 žiadostí o azyl, o ktorých nebolo zatiaľ rozhodnuté.
Podľa hovorkyne ministerstva vnútra súčasný vývoj nemá na štatút ľudí, ktorí už majú azyl alebo doplnkovú ochranu v Nemecku, žiadny vplyv. Na vládnej tlačovej konferencii uviedla, že s rôznym štatútom teraz v Nemecku býva 974-tisíc Sýrčanov. Doplnkovú ochranu má značná časť z nich.
Nemecký azylový zákon ju priznáva tým, ktorým hrozí, že sa stanú obeťami násilia pri ozbrojenom konflikte. Keď sa vojna skončí, skončí aj doplnková ochrana, takže utečenci musia odcestovať, prípadne ich môže Nemecko deportovať. Na rozhodnutie o odobratí doplnkovej ochrany je však podľa dnešného vyhlásenia hovorcu ministerstva vnútra potrebná "trvalá zmena pomerov" v danej krajine, čo zatiaľ nie je prípad Sýrie.
Debata o budúcnosti státisícov Sýrčanov
Podľa vládnej hovorkyne Christiane Hoffmannovej, ktorá dnes rovnako hovorila na pravidelnej tlačovej konferencii, teraz Nemecko bude pozorne sledovať vývoj situácie v Sýrii, predovšetkým to, či je zavádzané právo a poriadok, a tiež ako sa povstalci správajú k menšinám, ako sú Kurdi, kresťania či aláviti. HTS, bývalá sýrska odnož teroristickej siete Al-Káida, sa teraz snaží pôsobiť na vonok umiernenejšie.
Podľa hovorcu nemeckého ministerstva zahraničia bude Berlín organizáciu ale hodnotiť "na základe jej činov".
Pád Asadovho režimu vyvolal v Nemecku debatu o budúcnosti státisícov Sýrčanov, ktorí v uplynulých rokoch utiekli do Nemecka kvôli občianskej vojne. Niektorí politici - predovšetkým zo sociálnej demokracie (SPD) a strany Zelených - vyzývajú, aby sa neprijímali unáhlené rozhodnutia, opozičná konzervatívna únia CDU/CSU už vyzvala, aby Nemecko po Asadovom páde sýrskych utečencov motivovalo k návratu a podporilo ich v tom, napríklad aj finančne.
Nemecko sa stalo pre milióny Sýrčanov utekajúcich pred vojnou jednou z hlavných destinácií. So silnou utečeneckou vlnou sa musela krajina vyrovnať predovšetkým v rokoch 2015 a 2016.
Aj Rakúsko prestane rozhodovať o azyle
Rakúsko chce rovnako ako Nemecko zastaviť všetky azylové konania so Sýrčanmi a situáciu po páde režimu prezidenta Bašára Asada znovu vyhodnotiť. Dnes o tom s odvolaním sa na vládne zdroje informoval denník Kronen Zeitung. V zhruba deväťmiliónovom Rakúsku teraz žije asi 100-tisíc Sýrčanov, ktorí z veľkej časti do krajiny utiekli pred občianskou vojnou vo vlasti.
"Kým bývalý diktátor Asad ušiel do Ruska, kde dostal azyl z humanitárnych dôvodov, jeho krajanom už Rakúsko takéto právo priznať nechce," píše denník. Azylové konania chce alpská republika pozastaviť až do odvolania.
V tomto roku o ochranu v Rakúsku požiadalo 12 500 Sýrčanov a úrady teraz posudzujú niekoľko tisíc azylových žiadostí.
Rakúsky magazín Profil v lete napísal, že počet Sýrčanov v krajine prekročil hranicu 100-tisic, hoci to oficiálne štatistiky ešte nezohľadnili. Tie vychádzajú zo starších dát a uvádzajú o niekoľko tisíc Sýrčanov menej. Profil tiež uviedol, že v krajine žije tiež asi 50-tisíc Afgancov, 80-tisíc Ukrajincov, 120-tisíc Srbov či 120-tisíc Turkov bez rakúskeho občianstva.