Desaťtisíce Iráncov si v pondelok pripomenuli 46. výročie islamskej revolúcie z roku 1979. Tieto zhromaždenia boli prvými, odkedy sa prezident USA Donald Trump vrátil do Bieleho domu a spustil kampaň "maximálneho tlaku" na Teherán, informovala agentúra AP.
Iránsky prezident Masúd Pezeškiján vo svojom prejave v Teheráne obvinil prezidenta USA Donalda Trumpa zo snahy dostať Irán "na kolená". Poukázal na to, že Trump síce hovorí, že chce rokovať s Iránom, ale potom "podpisuje memorandum" a v ňom "všetky sprisahania, ktoré majú zraziť našu revolúciu na kolená".
Ide o reakciu na memorandum zo 4. februára, ktorým Trump obnovil tvrdú politiku Spojených štátov voči Iránu s cieľom zabrániť mu vo vývoji jadrovej zbrane a zastaviť iránsky export ropy.
Ľudia v Teheráne v pondelok na demonštrácii niesli vlajky, balóny a transparenty s protiamerickými a protiizraelskými heslami. Mali aj fotografie duchovného vodcu Alího Chameneího, ktorý má posledné slovo vo všetkých štátnych záležitostiach. Iránska armáda vystavila na Námestí slobody repliky niektorých svojich balistických striel.
Demonštranti na zhromaždeniach už tradične pálili americké i izraelské vlajky. Terčom ich nespokojnosti bol okrem Trumpa a izraelského premiéra Benjamina Netanjahu aj americký miliardár Elon Musk, ktorému Trump vo svojej administratíve zveril ministerstvo pre efektivitu vlády.
Výročie pádu Mohammada Rezu Pahlavího, podporovaného Američanmi, a vytvorenia iránskej šiitskej teokracie sa koná v období hlbokej neistoty z budúceho vývoja v Iráne.
Tohtoročné oslavy sú zároveň prvými od nástupu Masúda Pezeškijána v júli 2024 do funkcie iránskeho prezidenta, kde vystriedal Ebráhíma Raísího, ktorý v máji 2024 zahynul pri havárii vrtuľníka.
Iránska štátna televízia, ktorá vysiela reportáže zo spomienkových zhromaždení, vyzýva ľudí na aktívnu účasť. Veľká časť obyvateľstva je však k oslavám ľahostajná. Výročie revolúcie je v Iráne sviatkom, školy a úrady sú zatvorené.
Islamská revolúcia sa v Iráne začala rozsiahlymi nepokojmi proti vláde Mohammada Rezu Pahlavího. Vtedajší panovník utiekol z Iránu v januári 1979. Ajatolláh Rúholláh Chomejní sa potom vrátil z exilu vo Francúzsku.
Svetská vláda padla 11. februára 1979 po dňoch masových demonštrácií a konfrontácií medzi demonštrantmi a bezpečnostnými silami. V apríli 1979 si Iránci odhlasovali islamskú republiku - šiitskú teokraciu s Chomejním ako najvyšším vodcom krajiny.
Spojené štáty dovolili zosadenému iránskemu vladárovi vstup na svoje územie a smrteľne chorý na rakovinu podstúpil v New Yorku liečbu. V Iráne to vyvolalo veľký hnev, ktorý v novembri 1979 viedol k obsadeniu amerického veľvyslanectva militantnými študentmi a únosu tamojších diplomatov. Následná 444 dní trvajúca rukojemnícka kríza odštartovala nepriateľstvo medzi oboma krajinami.