Stredobodom kampane pred utorkovými parlamentnými voľbami v Grónsku bolo získanie nezávislosti. Dánska ústava a legislatíva už pripravila spôsob, ako ju dosiahnuť, informuje agentúra AFP.
Nezávislosť podporujú všetky hlavné grónske politické strany. Diskusie sa viedli najmä o tom, kedy prerušiť vzťahy s Dánskom a nie, či ich prerušiť.
Článok 19 dánskej ústavy oprávňuje dánsku vládu vzdať sa časti svojho územia, pokiaľ má na to súhlas parlamentu.
"Všeobecné chápanie je také, že bez ústavných dodatkov a bez zmeny dánskej ústavy by bolo možné dať preč časť krajiny alebo aby sa Grónsko stalo nezávislým," povedal pre agentúru AFP profesor Frederik Waage, odborník na verejné právo z Juhodánskej univerzity (SDU) v Odense.
Grónsky zákon o samospráve z roku 2009 "v podstate stanovuje plán nezávislosti", vysvetlil. Podľa článku 21 zákona "rozhodnutie o nezávislosti Grónska prijme ľud Grónska".
Následne by sa medzi dánskou a grónskou vládou mali uskutočniť rozhovory s cieľom dosiahnuť dohodu. Potom ju musí schváliť grónsky parlament, referendum na ostrove a odsúhlasiť dánsky parlament.
Dokonca aj americký prezident Donald Trump v prejave v Kongrese USA 4. marca uznal, že "neuveriteľní ľudia" Grónska majú právo na sebaurčenie. "A ak sa rozhodnete, vítame vás v Spojených štátoch amerických," povedal. Sľúbil tiež, že ich urobí "bohatými" a udrží ich "v bezpečí".
Zákon o samospráve nedefinuje, ktorí "ľudia Grónska" by mohli hlasovať v referende o nezávislosti. Podnietilo to debaty o grónskej národnosti a prípadný vznik "registra Inuitov" s výnimkou Dánov.
"Ľuďom, ktorí kolonizovali krajinu, sa nesmie dovoliť rozhodnúť, či chcú alebo nechcú pokračovať (v kolonizácii)," povedal Pele Broberg pre dánsky denník Berlingske. Jeho strana Naleraq najsilnejšie presadzuje nezávislosť Grónska.
Jorgen Albaek Jensen ako emeritný profesor práva na Univerzite v Aarhuse zostavenie takéhoto registra považuje za "veľmi, veľmi ťažké".
"Medzi Grónčanmi a Dánmi je toľko zmiešaných manželstiev. Mali by ste byť teda polovičný Grónčan? Alebo štvrtinový?" povedal pre agentúru AFP. "Keď to počujem, myslím na norimberské zákony" nacistického Nemecka, ktoré diskriminovali židov a iné rasy.
Pravidlá vo voľbách do grónskeho parlamentu Inatsisartut sú jasné: volebné právo majú dánski občania, ktorí žijú v Grónsku dlhšie ako šesť mesiacov. Voliť preto nemôže asi 17-tisíc Grónčanov, ktorí žijú v Dánsku, s výnimkou zaregistrovaných študentov.
Odstupujúca vláda Grónska v septembri poverila komisiu, aby právne preskúmala všetky aspekty procesu aktivácie článku 21 zákona o samospráve. Jej stanovisko sa očakávajú koncom roka 2026. Dovtedy žiadna z hlavných grónskych politických strán neplánuje začať proces získania nezávislosti.
"Ide o dlhodobý projekt," vysvetlil profesor Waage. "V Dánsku sa určite rozumie, že úplná nezávislosť sa nedosiahne, kým bude Trump prezidentom," dodal
Podľa prieskumu verejnej mienky, ktorý uskutočnil koncom januára inštitút Verian, 56 percent Grónčanov je za nezávislosť. Proti je 45 percent, ak by to znamenalo zhoršenie ich životnej úrovne.
Grónsko v súčasnosti čelí silnej emigrácii, pretože mladí ľudia, ktorí získali vzdelanie v zahraničí, sa už domov veľmi nevracajú. Podľa grónskeho štatistického úradu sa očakáva, že okolo roku 2040 sa populácia zníži zo súčasných 57-tisíc na menej ako 50-tisíc.