Strany možnej budúcej nemeckej vlády, konzervatívnej CDU/CSU a sociálnej demokracie (SPD), sa dohodli so stranou Zelených na podpore obrieho finančného balíka s peniazmi na obranu a investície do infraštruktúry.
Na tlačovej konferencii to dnes oznámil predák CDU/CSU a pravdepodobný budúci nemecký kancelár Friedrich Merz.
Na základe kompromisu sa má okrem iného z polbiliónového investičného fondu presunúť 100 miliárd eur do fondu na boj s klimatickými zmenami. CDU/CSU a SPD potrebujú hlasy Zelených, aby mohli opatrenia schváliť v Spolkovom sneme dvojtretinovou väčšinou.
Podarilo sa dosiahnuť kompromis
CDU/CSU februárové predčasné parlamentné voľby vyhrala a k rokovaniam o zostavení koaličnej vlády prizvala sociálnych demokratov. V sondážnych rozhovoroch sa strany dohodli okrem iného na reforme takzvanej dlhovej brzdy, teda ústavného opatrenia, ktoré má brániť prílišnému zadlžovaniu krajiny, a to s cieľom umožniť pôžičky na obranné výdavky.
Zhodli sa tiež na vytvorení investičného fondu s objemom 500 miliárd eur, z ktorého by sa v nasledujúcich 12 rokoch financovali opravy ciest, železníc, mostov a energetickej sústavy, ale aj škôl.
Na schválenie ústavnej zmeny aj osobitného fondu CDU/CSU a SPD potrebujú dvojtretinovú väčšinu v Spolkovom sneme, ktorú nemajú v novom ani starom zložení.
Uchádzali sa preto o podporu strany Zelených, s ktorou chcú schváliť opatrenia ešte v starom zložení parlamentu. Vo štvrtok sa o oboch návrhoch debatovalo na mimoriadnej schôdzi, Zelení ich ale vtedy ešte odmietli podporiť.
Podľa Merza sa nakoniec po ďalších rokovaniach podarilo dosiahnuť kompromis. Na jeho základe poputuje namiesto pôvodne zamýšľaných 50 miliárd na investície do opatrení na boj s klimatickými zmenami 100 miliárd eur.
Zelení tiež dosiahli, že peniaze z investičného fondu budú označené ako "dodatočné", teda že nebude možné nimi financovať už existujúce investičné projekty, ale len projekty nové.
Merz očakáva uvoľnenie pomoci Ukrajine
Obranné výdavky budú podľa dohody pod ustanovenia dlhovej brzdy spadať len do percenta hrubého domáceho produktu (HDP) - v súčasnosti teda asi do 44 miliárd eur. Všetko nad túto hranicu bude možné financovať z pôžičiek.
Podľa Merza budú okrem obranných výdavkov na želanie Zelených z dlhovej brzdy výslovne vyňaté aj výdavky na civilnú ochranu, kybernetickú bezpečnosť, tajné služby a tiež na "podporu štátov napadnutých v rozpore s medzinárodným právom".
Merz uviedol, že dohoda na financovaní obranných výdavkov je "jasným odkazom smerom k našim partnerom a priateľom, ale aj k našim protivníkom". Predpokladá, že končiaca vláda kancelára Olafa Scholza teraz uvoľní tri miliardy eur na vojenskú pomoc Ukrajine, o ktorých sa debatovalo už od začiatku roka.
Po štvrtkovom prvom čítaní bude dnes o návrhoch rokovať rozpočtový výbor Spolkového snemu. Na utorok je naplánovaná mimoriadna schôdza snemu, na ktorej bude balík podľa všetkého schválený dvojtretinovou väčšinou. Snem sa zíde rovnako ako vo štvrtok ešte v zložení, ktoré vzišlo z volieb v roku 2021. Nový snem vztýčený z februárových volieb sa ustaví až 25. marca.
V ňom budú mať strany z pravého a ľavého okraja - Alternatíva pre Nemecko (AfD) a Ľavica - takzvanú blokačnú menšinu. Vo februárových voľbách totiž spoločne získali vyše tretinu kresiel. Schvaľovanie akýchkoľvek zmien ústavy či špeciálnych fondov bude teda ešte výrazne zložitejšie.
AfD, Ľavica aj strana Spojenectvo Sahry Wagenknechtovej (BSW) podali proti konaniu mimoriadnych schôdzí sťažnosti na Ústavný súd. Podľa nich je schvaľovanie tak zásadných opatrení v starom zložení parlamentu neústavné a prehlbuje nedôveru obyvateľov k politike. Súd sa zatiaľ nevyjadril. Zvolanie mimoriadnej schôdze v starom zložení Spolkového snemu po voľbách je síce neobvyklé, nie však bezprecedentné. V roku 1998 takto poslanci schválili účasť vojakov bundeswehru na misii v Kosove.