Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
17.05.2017, 07:00

Kanada pozná recept na spolužitie kultúr

V krajine, ktorej pätinu obyvateľov tvoria cudzinci a vo veľkých mestách ich je až polovica, delenie na “my” a “oni” prakticky nenájdeme.

Kanada pozná recept na spolužitie kultúr
Zdroj: AV Dezign / Creative Commons

Môžu spolu v jednej spoločnosti nažívať ľudia z rôznych kultúr? Ak si túto otázku položí našinec, je možné, že pod vplyvom udalostí posledných rokov odpovie negatívne. Mnohí si pritom radi vypomôžu aj starším vyjadrením nemeckej kancelárky Angely Merkelovej. Tá pred niekoľkými rokmi vyhlásila, hoci v inom kontexte, že multikulturalizmus zlyhal. Je však spolužitie rôznych kultúr naozaj nemožné?

Európsky vs. kanadský prístup

Kanadský novinár Murtaza Hussain sa vo svojom článku z roku 2013 udivoval otázkam, ktoré mu kládol viedenský taxikár. “Turci… prídu sem, ale nesprávajú sa rakúsky,” hovoril mu vtedy taxikár. “Prichádza ich čoraz viac, ale stále sa nestávajú nami - máte to tak aj v Kanade?,” doplnil otázku, na ktorú musel novinár odpovedať jednoduchým “nie”.

S takýmito otázkami sa Kanaďania bežne nestretávajú, zatiaľ čo v Európe sú celkom bežné. Zodpovedajú tomu aj postoje Kanaďanov, ktorí podľa prieskumu verejnej mienky, ktorý realizoval tamojší Environics Institute, považujú multikulturalizmus za druhý najvýznamnejší symbol Kanady hneď po Základnej listine práv a slobôd. Ako symbol tejto severoamerickej krajiny multikulturalizmus predbehol dokonca aj národné parky či hokej.

V čom sa líšia naše očakávania od ľudí prichádzajúcich do európskych krajín od očakávaní Kanaďanov, a ako sa to odráža v integračnej politike? Čím je to, že v Kanade patria aj u nás tak často diskutovaní moslimovia k občanom najviac hrdým na svoju domovinu?

V Kanade absentuje práve ten prvok, o ktorom kanadskému novinárovi - ktorý sa mimochodom narodil v Pakistane, ale vyrástol v Kanade a považuje sa za Kanaďana -, hovoril viedenský taxikár. V krajine, ktorej pätinu obyvateľov tvoria cudzinci a vo veľkých mestách ich je až polovica, totiž delenie na “my” a “oni” prakticky nenájdeme.

Cudzinci, ktorí sa do krajiny prisťahujú, síce podobne ako v Európe zvyknú bývať v spoločných štvrtiach, no stávajú sa súčasťou tamojšej spoločnosti v omnoho vyššej miere, než je tomu pri ľuďoch prichádzajúcich z rovnakých krajín do Európy. Imigranti do Kanady bývajú úspešnejší, dosahujú vyššiu úroveň vzdelania a sociálnej integrácie v miere, o akej môžu v Európe len snívať.

Chak de phatte goooaaalll Joffrey Lupul! Torrronto Maple Putayyy!

V čom je rozdiel? V nastavení väčšiny. Európania očakávajú, že sa z cudzincov stanú oni, kultúru vnímajú ako čosi nemenné a jasne dané, čosi, čomu sa treba prispôsobiť. A teda viac než integráciu, ktorá je dvojsmerným a obojstranne výhodným procesom, očakávajú asimiláciu cudzincov. V Kanade takéto očakávania neexistujú. Paradoxne však práve touto nenásilnou formou integrácie krajina docieli, že sa z imigrantov stávajú hrdí Kanaďania, ktorí sledujú zápasy NHL nielen v angličtine či francúzštine, čo sú oficiálne jazyky krajiny, ale napríklad aj v pandžábštine. O spoločných sviatkoch, jedlách či trávení voľného času ani nehovoriac.

Zatiaľ čo v Európe očakávame, že sa cudzinci stanú nami, Rakúšanmi, Slovákmi či Nemcami, v Kanade svoju národnú identitu stavajú na celkom iných základoch. Základoch, ktoré majú spoločné právne či hodnotové východiská bez toho, aby sa museli imigranti vzdávať svojich špecifík. Nič im tak nebráni byť v jednom momente aj Kanaďanom aj Turkom.

Ak toto vezmeme do úvahy a predstavíme si seba napríklad v pozícii Turka prichádzajúceho do Rakúska, ktorí síce dodržiava tamojšie zákony, rešpektuje tamojšie inštitúcie, riadne platí dane a odvody, ale nespráva sa dostatočne “rakúsky”, kvôli čomu ho tamojšia spoločnosť neberie rovnocenne, zistíme, že to nemôže fungovať.

Práve zo snahy ísť nad rámec integrácie a snažiť sa o asimiláciu, tak podľa Kanaďanov vznikajú trenice a nevraživosť, s ktorou sa dnes v Európe potýkame. Ich príbeh napovedá, že práve to, že sa pri integrácii “netlačí na pílu” a jej výsledkom nie je len to, že sa prichádzajúci prispôsobia, ale stanú sa aj platnou a rešpektovanou súčasťou spoločnosti, je tým, čo umožňuje integráciu a uľahčuje spolužitie ľudí najrôznejších kultúr.

Článok vznikol v spolupráci s Platformou mimovládnych rozvojových organizácií v rámci projektu Európsky rok rozvoja 2015: Médiá a rozvoj.

Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.