Prezidenti a premiéri členských štátov Únie sa na summite v Bruseli opäť zaoberali budúcnosťou európskej obrany. Vyzvali na urýchlenie práce na návrhoch, ktoré nedávno predložila Európska komisia, plynie z informácií diplomatických zdrojov.
Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová predstavila v stredu spoločne s komisárom pre obranu Andriusom Kubiliusom takzvanú Bielu knihu o budúcnosti európskej obrany.
Posilnenie obrany
Nová stratégia na posilnenie obrany Únie do roku 2030 predpokladá masívne investície do obrany, spoločné nákupy, ale aj prehĺbenie celoeurópskeho obranného trhu či väčšie prepojenie európskeho a ukrajinského obranného priemyslu.
"Európska rada vyzýva na urýchlenie práce vo všetkých oblastiach, aby sa v najbližších piatich rokoch rozhodne navýšila obranná pripravenosť Európy," stojí v záveroch z dnešného rokovania, ktoré teraz odsúhlasilo všetkých 27 členských štátov.
Na všetkých predložených návrhoch by podľa šéfov štátov a vlád krajiny Únie mali urýchlene pracovať Rada Únie, ktorá zastupuje členské štáty, aj členovia Európskeho parlamentu, aby boli čo najskôr schválení. Posunúť by sa mali aj debaty o možnom financovaní obrany a najrôznejších obranných projektoch.
Európska komisia už skôr uviedla, že chce prostredníctvom plánu na vyzbrojenie Európy ReArm Europe/Readiness 2030 mobilizovať dodatočné výdavky na obranu až vo výške 800 miliárd eur vrátane mechanizmu pôžičiek vo výške 150 miliárd eur.
Transatlantická bezpečnosť
"Európska rada v tejto súvislosti pripomína, že silnejšia a schopnejšia Európska únia v oblasti bezpečnosti a obrany prispeje pozitívne ku globálnej a transatlantickej bezpečnosti a dopĺňa NATO, ktoré zostáva pre tie štáty, ktoré sú jeho členmi, základom ich kolektívnej obrany," dodáva text. Celkovo 23 z 27 členských štátov Únie je súčasne členmi Severoatlantickej aliancie.
Lídri Únie sa už na mimoriadnom summite na začiatku marca zhodli, že je potrebné "výrazne zvýšiť výdavky" na armády, v čom môžu pomôcť napríklad peniaze z fondov určených na rozvoj členských krajín. Privítali vtedy tiež návrh komisie, ktorá chce dočasným pozastavením dlhových pravidiel pre armádne nákupy umožniť masívne zbrojné investície.
V súvislosti s navýšením investícií do obrany mal na summite Únie vystúpiť aj český premiér Petr Fiala. Podľa serveru Euractiv plánoval pred svojimi kolegami spomenúť české obavy z predpisov Únie, ktoré bránia výrobe zbraní.
Presadzovanie novej stratégie
Zoznam problematických noriem, ktoré blokujú investície a expanziu, zostavila česká vláda spoločne so zástupcami obranného priemyslu.
Zoznam zahŕňa napríklad environmentálne pravidlá, vývozné tranzitné licencie a obmedzenia financovania. Medzi najpálčivejšie problémy patrí nariadenie REACH, ktoré prísne kontroluje používanie chemických látok v priemyselných procesoch, napísal Euractiv.
Ďalším veľkým problémom je podľa Česka politika Únie v oblasti životného prostredia a udržateľnosti, najmä takzvaný ESG reporting. Ide o súčasť smernice o podnikovej udržateľnosti, ktorá na firmy v Únii kladie množstvo požiadaviek.
Eurokomisár pre obranu Kubilius už v stredu pri predstavovaní Bielej knihy spomenul, že aby sa obranný priemysel mohol rozvíjať, je potrebné tiež zjednodušiť najrôznejšie predpisy a odbúrať reguláciu. V júni by tak komisia mala zverejniť návrh, ktorý sa tým bude zaoberať. "Teraz zbierame poznatky od jednotlivých členských štátov, aby sme videli, ktorým problémom čelí," dodal eurokomisár.