Spolkový úrad pre ochranu ústavy (BfV), ktorý plní úlohu nemeckej civilnej kontrarozviedky, dnes oficiálne označil politickú Alternatívu pre Nemecko (AfD) za stranu s preukázateľne pravicovo extrémistickými snahami.
Úrad zmenu hodnotenia vo vyhlásení zdôvodnil tým, že sa potvrdilo podozrenie, že strana robí kroky namierené proti slobodnému a demokratickému usporiadaniu krajiny.
AfD, ktorú doteraz kontrarozviedka viedla ako podozrivú z krajne pravicových aktivít, sa po februárových predčasných voľbách stala v Spolkovom sneme druhou najväčšou politickou silou.
Spolupredsedovia strany AfD Tino Chrupalla a Alice Weidelová v tlačovom vyhlásení podľa denníka Bild uviedli, že označenie AfD za krajne pravicovú stranu je politicky motivované a je vážnou ranou pre nemeckú demokraciu.
Faeserová: AfD diskriminuje celé populačné skupiny
"BfV k tomuto záveru dospel po intenzívnom a dôkladnom odbornom skúmaní," uviedla kontrarozviedka o zmene hodnotenia.
Odkázala okrem iného na rozhodnutia správnych súdov v Severnom Porýní-Vestfálsku, ktoré opakovane potvrdili, že BfV môže viesť celú AfD ako podozrivú z krajne pravicových aktivít kvôli indíciám, že úsilie strany je zamerané proti demokratickému poriadku. "Tieto indície sa pri ďalšom spracovaní potvrdili a v podstatných častiach sa stali istými," dodala kontrarozviedka.
"AfD predstavuje etnický koncept, ktorý diskriminuje celé populačné skupiny a ktoré rokuje s občanmi migračného pôvodu ako s Nemcami druhej kategórie," okomentovala podľa Reuters nemecká ministerka vnútra Nancy Faeserová rozhodnutie kontrarozviedky.
Dodala, že etnické postoje AfD sa odrážajú v rasistických vyhláseniach, najmä na adresu prisťahovalcov a moslimov.
Faeserová podľa agentúry DPA očakáva, že nové hodnotenie AfD nezávisle preveria súdy. Strana sa v minulosti opakovane snažila na súdoch dosiahnuť, aby ju kontrarozviedka a tiež regionálne tajné služby nesledovali a nehodnotili, nikdy ale neuspela.
Faeserová dnes uviedla, že nové hodnotenie vypracoval BfV bez akéhokoľvek politického vplyvu a tlaku a že výsledky sumarizuje správa na 1100 stránkach.
Vplyvná politička liberálnych slobodných demokratov (FDP) a europoslankyňa Mária-Agnes Stracková-Zimmermannová, ktorá do vlaňajška predsedala v parlamente obrannému výboru, rozhodnutie kontrarozviedky privítala.
"AfD nie je žiadnou protestnou stranou, ale pravicovo extrémistické hnutie, ktoré chce zničiť naše slobodné a demokratické usporiadanie," povedala agentúre DPA.
Vedenie AfD hovorí o politickom motíve
Spolupredsedovia AfD Tino Chrupalla a Alice Weidelová v reakcii k hodnoteniu kontrarozviedky vyhlásili, že označenie AfD za krajne pravicovú stranu je politicky motivované a je vážnou ranou pre nemeckú demokraciu.
Dodali, že strana sa bude súdne brániť. Poukázali tiež na to, že oznámenie prišlo v čase, keď vláde sociálnodemokratického kancelára Olafa Scholza ostávajú štyri dni do odovzdania moci a keď civilná kontrarozviedka nemá šéfa.
Šéf bavorskej organizácie strany Stephan Protschka už skôr povedal denníku Bild, že rozhodnutie je smiešne. "AfD je najsilnejšou stranou, počet našich členov letí nahor. Je to ďalší pokus o diskreditáciu AfD," povedal.
Protschka tak očividne odkázal na nedávny prieskum Forsa pre televízie RTL a n-tv, z ktorého AfD vzišla ako najsilnejšia strana. Prekonala tak aj konzervatívnu úniu CDU/CSU nadchádzajúceho kancelára Friedricha Merza.
Niekdajší šéf tajnej služby Thomas Haldenwang vlani v októbri na verejnom vypočutí v parlamente oznámil, že kontrarozviedka nové hodnotenie AfD predloží do konca roka. Kontrarozviedka ho však predstavila teraz.
AfD, ktorú ostatné parlamentné strany označujú za populistickú až krajne pravicovú, sa teší obzvlášť na východe Nemecka značnej obľube.
V Duríne, Sasku a Sasku-Anhaltsku ju tamojšie zemské kontrarozviedky evidujú ako stranu s preukázateľne extrémistickými snahami, v ďalších niekoľkých regiónoch ju potom z krajne pravicových aktivít podozrievajú.
Kvôli kontroverzným postojom k nemeckej nacistickej minulosti a ostro vyhraneným názorom na migráciu, moslimov či menšiny chce časť spolkových poslancov, aby ústavný súd stranu AfD zakázal. K podobnému kroku, ktorý má ale podľa médií len malú šancu na úspech, vyzývajú aj rôzne aktivistické organizácie.