Úderom deviatej hodiny rannej celé mesto stuhne. Chodci sa zastavia a sklopia hlavy, muži dajú dole čiapky a prikladajú ruku na srdce. Minútu ticha za obrancov Ukrajiny ignorujú len psy, ktoré lenivo prechádzajú centrom Hajsynu.
Ľavú stranu parku pred kinom zdobí betónový pomník dvadsiatim rodákom, ktorí zahynuli v druhej svetovej vojne. Na pravej strane stojí spomienka na šesť miestnych, ktorí v 80. rokoch odišli bojovať za Sovietsky zväz do Afganistanu a už nikdy sa nevrátili.
Plné cintoríny
Obe betónové skulptúry však úplne zatienil nekonečný rad portrétov tých, ktorí počas posledných troch rokov zahynuli vo vojne s Ruskom. Je ich viac ako stopäťdesiat a nikto, kto pokojným mestečkom vo Vinnyckej oblasti prechádza, nemôže túto desivú pripomienku vojny minúť.
"Všetci to boli miestni chlapi. Viete, my sme malé mesto, všetci sme susedia. Polovicu z nich som po...
Zostáva vám 85% na dočítanie.