Rusko podľa českého ministra zahraničia Jána Lipavského pri pondelkovom rokovaní v Istanbule len recyklovalo ultimáta z roku 2022. Je čas pritvrdiť a zvýšiť tlak na Moskvu, nástroje máme, uviedol dnes šéf diplomacie na sieti X.
Vojnu proti Ukrajine rozpútalo vo februári 2022 Rusko svojou ozbrojenou inváziou do susednej krajiny. V Istanbule sa druhýkrát za posledné tri roky zišli priamo ukrajinská a ruská delegácia, ktoré sa dohodli na výmene vojnových zajatcov, ktorí sú ťažko zranení alebo mladší ako 25 rokov a návrate ďalších tiel padlých vojakov. Prelom v otázke možného prímeria vo vojne však rokovanie neprinieslo.
Ukrajina súhlasí s nedávnym americkým návrhom na bezpodmienečné 30-dňové prímerie, ruská strana v pondelok podľa agentúr spomínala len možnosť niekoľkodňových prerušení bojov na niektorých úsekoch frontu.
"Rusko v Istanbule recyklovalo ultimáta z roku 2022. Odmietlo aj návrh na bezpodmienečné prímerie. Žiadne seriózne rokovania; len zdržiavanie a hry. Je čas pritvrdiť a zvýšiť tlak na Moskvu. Nástroje máme," poznamenal Lipavský so zjavným odkazom na potrebu ďalších sankcií.
Kyjev reagoval negatívne na ruské memorandum, ktoré odovzdali zástupcovia Moskvy ukrajinskej delegácii. Ruskí zástupcovia v Turecku nereagovali na ukrajinské návrhy a predložili súbor starých ultimát, ktoré situáciu nijako nepribližujú skutočnému mieru, uviedol v utorok ukrajinský minister zahraničia Andrij Sybiha.
Dokument podľa ruských tlačových agentúr požaduje uznanie ukrajinského polostrova Krym a štyroch ukrajinských oblastí, ktoré Rusko okupuje, za ruské územia. Moskva tiež požaduje okrem iného obmedzenie počtu ukrajinských vojakov a zbraní, neutralitu Ukrajiny alebo zákaz vojenských aktivít tretích štátov na jej území. Rusko podobné požiadavky vznášalo už skôr, Ukrajina ich dlhodobo odmietala.