Zhruba 10-tisíc nových vojakov bude môcť prijať nemecká armáda vďaka zvýšeniu výdavkov na obranu v rozpočte na tento rok. Uviedol to dnes nemecký minister obrany Boris Pistorius.
Nemecko plánuje do roku 2029 postupne zvýšiť výdavky na obranu na 3,5 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Bundeswehr má v súčasnosti pod výzbrojou približne 181-tisíc mužov a žien.
Nemecká vláda dnes schválila návrh rozpočtu na tento rok, ktorý jej predložil minister financií Lars Klingbeil. Riadny rozpočet na tento rok Nemecko zatiaľ nemá kvôli novembrovému pádu vlády kancelára Olafa Scholza a následným predčasným parlamentným voľbám vo februári.
Teraz by mal o návrhu rozpočtu, ktorý okrem iného obsahuje práve výrazné zvýšenie obranných výdavkov, diskutovať Spolkový snem. Schváliť by ho mohol v septembri.
Obranný rozpočet vzrastie podľa Pistoriusa v porovnaní s minulým rokom o desať miliárd eur, a to na zhruba 62,43 miliardy eur. Objem rozpočtu by mal navyše postupne rásť a v roku 2029 by mal dosiahnuť 152,83 miliardy eur.
Cieľom nemeckej vlády je podľa kancelára Friedricha Merza vybudovať z bundeswehru najsilnejšiu konvenčnú armádu v Európe. Pomôcť k tomu má aj reforma takzvanej dlhovej brzdy, ústavného opatrenia, ktoré má brániť prílišnému zadlžovaniu krajiny. Vďaka nej si Nemecko zabezpečí dostatok peňazí na obranné výdavky pôžičkami na medzinárodných trhoch.
Okrem 10-tisíc tabuľkových miest pre vojakov armáda vďaka tohtoročnému rozpočtu bude môcť podľa ministra prijať aj tisíc nových civilných zamestnancov. "Vonkajšia bezpečnosť má opäť vo vládnutí prioritu," uviedol Pistorius. Bundeswehr bol podľa neho desiatky rokov zanedbávaný, a vznikli preto "nebezpečné bezpečnostné medzery".
Nemecká armáda je od roku 2011 založená na dobrovoľnej vojenskej službe. Dlhodobo priznáva, že má problém s náborom dostatočného množstva ľudí. Bundeswehr má teraz v službe zhruba 181-tisíc vojakov a vojačiek. V dlhodobom horizonte chce mať Pistorius 203-tisíc mužov a žien pod výzbrojou.
V holandskom Haagu sa dnes začína samit Severoatlantickej aliancie (NATO), jeho hlavné rokovanie bude v stredu.
Generálny tajomník NATO Mark Rutte navrhol zvýšiť cieľ výdavkov na obranu na päť percent hrubého domáceho produktu (HDP), a to tak, že 3,5 percenta bude určených na armádu a 1,5 percenta na širšie výdavky spojené s bezpečnosťou, napríklad na infraštruktúru, kybernetickú bezpečnosť či budovanie zdravotníckych zariadení.
