Indonézsky parlament rokuje o návrhu zákona, ktorý by zakázal obsah týkajúci sa LGBTQ+ na internete. Ak by bol schválený, mohol by viesť k strate pracovných miest v médiách a odvetví sociálnych sietí a zároveň by obmedzil prístup tejto komunity k špecializovaným službám, ako je zdravotná starostlivosť.

Tretia najväčšia demokracia na svete predstavuje významný trh pre digitálne platformy – aktívnych je tam 143 miliónov používateľov sociálnych sietí, čo je viac než polovica populácie. Hoci v Indonézii v posledných rokoch viditeľnosť LGBTQ+ komunity na sociálnych sieťach vzrástla, podľa aktivistov zároveň pribúdajú digitálne hrozby.

Komunita LGBTQ+ v Indonézii

Homosexualita je v Indonézii tabuizovanou témou. Približne 90 percent z 280 miliónov obyvateľov krajiny tvoria moslimovia a konzervatívne náboženské skupiny majú výrazný vplyv na politiku.

Aj keď sú vzťahy osôb rovnakého pohlavia kriminalizované len v dvoch provinciách – Aceh a Južná Sumatra – väčšina Indonézanov má negatívny postoj k LGBTQ+ komunite. V prieskume z roku 2023 až 92 percent opýtaných odmietlo manželstvá osôb rovnakého pohlavia.

Viditeľnosť LGBTQ+ komunity síce za posledné roky narástla na platformách ako YouTube či TikTok, no už od roku 2008 indonézske úrady zakazujú LGBTQ+ obsah v televízii aj online médiách pod zámienkou boja proti pornografii a ochrany maloletých.

Medzi rokmi 2016 a 2020 zablokovali indonézske úrady najmenej 169 webstránok a aplikácií zameraných na LGBTQ+ používateľov – vrátane zoznamky Grindr, facebookových stránok či online komunít – s odôvodnením, že šíria „pornografický a nemravný obsah“.

Zákony proti pornografii sa v Indonézii často využívajú aj na zásahy voči LGBTQ+ ľuďom mimo digitálneho priestoru. V hlavnom meste Jakarta polícia vo februári zatkla 56 mužov počas razie na „gay sex party“. Traja z nich čelia obvineniam, za ktoré im hrozí až 15 rokov väzenia.

Navrhovaná novela zákona

Poslanci rokujú o novele zákona o vysielaní, ktorá by rozšírila právomoci Indonézskej vysielacej komisie na cenzurovanie digitálneho obsahu – od sociálnych sietí cez streamovacie platformy až po televízne vysielanie.

Navrhovaná legislatíva by zakázala zobrazovanie LGBTQ+ „správania“ alebo „negatívneho správania či životného štýlu, ktorý by mohol poškodiť verejnosť“. Podporovatelia návrhu tvrdia, že cieľom je ochrana detí. Za porušenie týchto pravidiel by mohli hroziť pokuty či strata vysielacích licencií.

Nie je jasné, kedy by návrh, ktorý bol pôvodne predstavený v roku 2024, mohol byť schválený. V súčasnosti sa o ňom diskutuje zároveň s ďalším návrhom zákona, ktorý by rozšíril právomoci polície kontrolovať a obmedzovať prístup na internet.

Podľa aktivistov by zákon nielen vymazal reprezentáciu sexuálnych a rodových menšín z digitálnych médií, ale mohol by viesť aj k strate pracovných miest a obmedziť prístup k špecializovaným službám, ktoré pomáhajú bojovať proti stigme a diskriminácii.

Napríklad po prijatí zákona z roku 2016, ktorý zakázal LGBTQ+ obsah v rádiu a televízii, prišlo mnoho trans ľudí o prácu v zábavnom priemysle, uviedla indonézska trans organizácia Sanggar Swara.

„Mediálny priemysel je často zdrojom príjmu pre mnoho LGBTI ľudí, najmä trans ženy – pracujú ako vizážisti, módni návrhári, stylisti,“ povedala Carahanna Marianne Schlovenn, programová manažérka Sanggar Swara.

Zasiahnutí by mohli byť aj tvorcovia LGBTQ+ obsahu na platformách ako YouTube a TikTok, ktoré majú v Indonézii 140 a 125 miliónov používateľov.

Aktivisti varujú, že násilie a obťažovanie LGBTQ+ ľudí na internete v Indonézii rastie už roky a tento zákon by situáciu ešte zhoršil – najmä v čase, keď viaceré organizácie bojujú o prežitie po zmrazení americkej zahraničnej pomoci.

Mnohé indonézske LGBTQ+ organizácie, ako napríklad Arus Pelangi, si preto nastavili svoje instagramové profily na súkromné, aby chránili svoju činnosť a svojich členov pred útokmi.

Ak by bol LGBTQ+ obsah na digitálnych platformách zakázaný, mnohé neziskové organizácie by mali ešte väčší problém propagovať svoje služby a oslovovať tých najzraniteľnejších, upozornil Nono Sugiono, predseda Arus Pelangi.

Tieto služby zahŕňajú osvetové kampane pre širokú verejnosť, školenia pre trans ženy hľadajúce prácu mimo sexbiznisu aj programy prevencie HIV pre gay a bisexuálnych mužov.

Článok bol preložený z portálu Context.news. Editovaný preklad vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizujú nezisková organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid.

HN Globálne logo FOTO: HN Globálne

FOTO: HN Globálne