V piatok si Poľsko prvý raz pripomenulo ako štátny sviatok Národný deň pamiatky na Poliakov - obete genocídy spáchanej Organizáciou ukrajinských nacionalistov a Ukrajinskou povstaleckou armádou na východných územiach druhej Poľskej republiky. Hlavné pietne akty sa konali vo Varšave, informuje spravodajca TASR, ktorý zhromaždil informácie agentúry PAP.
Dopoludnia sa v katedrále poľskej armády konala omša za zavraždených a padlých, popoludní sa delegácie zišli pri Pamätníku obetí volynského zločinu na Volynskom námestí, odkiaľ sa po kladení vencov presunuli k pamätníku 27. volynskej pešej divízie poľskej Krajinskej armády.
Prezident Andrzej Duda vo liste, ktorý zaňho prečítal tajomník Wojciech Kolarski, zdôraznil zodpovednosť štátu za dôstojný pohreb zavraždených. „Verím, že uznanie pravdy o utrpení poľských Volyňanov sa stane základom pokoja a priateľstva medzi ukrajinským a poľským národom, spojivom tak pevným, že ho nezlomí žiadna nepriateľská sila,“ uviedol v liste.
Šéf Úradu pre veteránov a prenasledované osoby Lech Parell označil masakry z rokov 1943 až 1945 za genocídu a privítal súhlas ukrajinských úradov s exhumáciami, pričom varoval pred oslavovaním páchateľov. „Žiadne politické napätie, žiadny historický spor neospravedlňuje plánované vyhladenie bezbranných obyvateľov,“ zdôraznil.
Zástupca predsedu Inštitútu národnej pamäti Karol Polejowski pripomenul, že parlament zločiny jednoznačne označil za etnické vyhladzovanie. „Pamäť a pravda sú dve sestry, ktoré kráčajú vedľa seba, aby dospeli k zmiereniu,“ doplnil k tomu.
Na pietnych podujatiach sa zúčastnili predstavitelia vlády, parlamentu, samospráv, cirkví, veteráni, skauti aj napríklad veľvyslanec Ukrajiny Vasyľ Bodnar.
Masakry v oblastiach Volyne a Haliče boli sériou organizovaných etnických čistiek, pri ktorých príslušníci OUN a UPA podľa poľských historikov zavraždili približne 100-tisíc poľských civilistov, mnoho z nich obzvlášť krutým spôsobom. Cieľom bolo úplné odstránenie poľskej prítomnosti v regióne.