Madagaskarský prezident Andry Rajoelina dnes rozpustil parlament a odvolal vládu. Urobil tak po niekoľkých dňoch protivládnych protestov, počas ktorých podľa OSN zomrelo najmenej 22 ľudí a viac ako sto ďalších utrpelo zranenia, informujú agentúry. Demonštrácie pre nespokojnosť s neustálymi výpadkami vody a elektriny prerástli do otvoreného protestu proti vláde.
"V súlade s článkom 54 ústavy som sa rozhodol odvolať premiéra a vládu," vyhlásil podľa agentúry AFP Rajoelina v štátnej televízii. V hlavnom meste ostrova Antananarivu sa dnes znovu zišli tisícky ľudí protestujúcich proti výpadkom vody a elektriny, išlo o tretí veľký protest v metropole od minulého štvrtka.
Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) dnes uviedol, že od začiatku demonštrácií bolo zabitých najmenej 22 ľudí.
"Medzi obeťami sú demonštranti aj ďalší ľudia zabití bezpečnostnými silami počas následných násilností a plošného rabovania, ktoré páchali jednotlivci a gangy," uviedol vo vyhlásení Vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk, ktorý dodal, že je šokovaný násilnou reakciou bezpečnostných síl.
Madagaskarské ministerstvo zahraničných vecí údaje o počte obetí uvedené OSN odmietlo.
Demonštranti sa znovu vydali do ulíc po tom, ako Rajoelina v nedeľu vyhlásil, že dôkladne preskúma a reformuje správu krajiny. Účastníci protestov sa zhromaždili na univerzite v Antananarive, kde mávali transparentmi a spievali národnú hymnu, kým sa pokúsili prejsť mestom.
Úrady vo štvrtok vyhlásili nočný zákaz vychádzania po tom, ako podobné protesty v Antananarive minulý týždeň prerástli do násilnosti. V sobotu sa ľudia v Antananarive tiež zhromaždili na demonštráciu.
Manifestácie, inšpirované takzvanými protestmi generácie Z v Nepále alebo Keni, sú najväčšími protestmi, aké ostrov v Indickom oceáne zažil za posledné roky, píše agentúra Reuters. Zároveň sú podľa Reuters najzávažnejšou výzvou, ktorej prezident Rajoelina čelí od svojho znovuzvolenia v roku 2023.
Rajoelina dnes uviedol, že chce vytvoriť priestor pre dialóg s mladými ľuďmi, a sľúbil opatrenia na podporu podnikov postihnutých rabovaním. Protestujúci však volali aj po Rajoelinovej rezignácii.
Cez bohaté zásoby niklu, kobaltu, zlata, uránu a ďalších nerastných surovín je zhruba 33-miliónový Madagaskar jednou z najchudobnejších krajín sveta. Ostrovom navyše od získania nezávislosti od Francúzska v roku 1960 zmietajú politické a povolebné krízy.
Terajší prezident Andry Rajoelina sa dostal k moci prvýkrát po puči v roku 2009 a na čele prechodnej vlády zostal do roku 2014. Druhýkrát sa prezidentskej funkcie ujal v roku 2019, tretíkrát v roku 2023.