Desaťtisíce ľudí vyšli vo štvrtok do ulíc vo viac ako 200 francúzskych mestách, aby sa pripojili k protestom proti škrtom vo verejných výdavkoch a požadovali vyššie zdanenie bohatých. Správa pochádza z agentúr AP, AFP a DPA.
Francúzske ministerstvo vnútra uviedlo, že do štrajku odborárov proti ďalším úsporným opatreniam a dôchodkovej reforme po celej krajine sa zapojilo až 195-tisíc demonštrantov, z toho 24-tisíc len v Paríži. Samotní organizátori štrajku však odhadujú niekoľkonásobne vyššiu účasť.
Prerušená doprava
Národná železničná spoločnosť SNCF uviedla, že vysokorýchlostné vlaky vo štvrtok premávali normálne, zatiaľ čo prevádzka niektorých regionálnych liniek bola čiastočne narušená.
Mnoho vlakov v Paríži jazdilo v obmedzenej kapacite. V hlavnom meste boli tiež uzavreté niektoré stanice metra a pozastavená prevádzka električiek.
K štrajkom proti úsporným opatreniam vlády sa pripojili aj niektorí učitelia a zdravotnícky personál. AP však konštatuje, že na najnovšiu výzvu odborov reagovalo menej ľudí ako v septembri.
Podľa údajov polície a ministerstva vnútra sa 18. septembra v malých a veľkých mestách vrátane Paríža zúčastnilo na demonštráciách viac ako 500-tisíc ľudí. Odbory ale hlásili viac ako milión demonštrantov.
Rozpočtové opatrenia
Odbory naliehajú na nového premiéra Sébastiena Lecornua, aby upustil od návrhu rozpočtových opatrení, ktoré navrhol jeho predchodca a ktoré zahŕňajú zmrazenie sociálnych dávok a úsporné kroky, ktoré podľa mnohých ešte viac oslabia kúpnu silu nízkopríjmových a stredných vrstiev. Odbory tiež kritizujú navrhované rušenie pracovných miest a žiadajú vyššie dane pre bohatých.
Lecornu, ktorého do funkcie v septembri vymenoval francúzsky prezident Emmanuel Macron, zatiaľ nezverejnil podrobnosti svojich rozpočtových plánov a ešte nevymenoval ministrov svojej vlády - čo sa očakáva už tento víkend.
Jeho predchodcovia Francois Bayrou a Michel Barnier boli obaja odvolaní v parlamente v dôsledku patovej situácie ohľadom francúzskeho rozpočtu.
Francúzsko sa už dlho nachádza v rozpočtovej a politickej kríze. DPA upozorňuje, že z hľadiska hospodárskeho výkonu má Francúzsko so 114 percentami HDP tretí najvyšší verejný dlh v Európskej únii, hneď po Grécku a Taliansku. Vládne výdavky patria tiež medzi najvyššie v Európe, pričom rozpočtový deficit za vlaňajšok dosiahol 5,8 percenta HDP.