Tisíc ľudí dnes po výzve na generálny štrajk znovu protestovalo v uliciach madagaskarskej metropoly Antananarivo, polícia proti demonštrantom nasadila gumové projektily aj obrnené vozidlá. Informovala o tom agentúra AFP. Protesty si doteraz vyžiadali životy 22 ľudí.
Demonštrácie sa začali 25. septembra a boli pôvodne namierené proti častým výpadkom prúdu a nedostatku vody. Postupne sa však zmenili na otvorený protivládny protest, keď predovšetkým mladí ľudia žiadali rezignáciu kabinetu aj 51-ročného prezidenta. Ten síce minulý pondelok rozpustil parlament a odvolal vládu, svoju funkciu však vykonáva ďalej.
Generálny štrajk
Ostrovná krajina má od tohto pondelka nového premiéra, ktorým sa stal generál pozemných síl Ruphin Zafisambo. To však hnutiu organizujúce protesty, označované ako Gen Z, nestačilo a na dnešok zvolalo generálny štrajk. V centre hlavného mesta sa dopoludnia zhromaždilo najmenej 1000 demonštrantov, ktorých na poludnie miestneho času rozohnala polícia slzným plynom a obrnenými vozidlami.
Následne vypukli pouličné strety medzi oboma stranami, keď demonštranti hádzali kamene a polícia použila gumené projektily. Muža, ktorého bezpečnostné sily prenasledovali a zbili do bezvedomia, musel podľa AFP zachraňovať Červený kríž. Zranených bolo najmenej šesť ďalších ľudí. Sprievod stoviek demonštrantov hlásilo tiež mesto Toliara na juhu krajiny.
Protesty si podľa OSN od začiatku vyžiadali najmenej stovku zranených a 22 mŕtvych, prezident však hovorí o 12 mŕtvych, ktorých označil za výtržníkov a zlodejov. Viac ako 200 madagaskarských občianskych organizácií potom dnes vyjadrilo obavy z posunu krajiny k vojenskej správe.
Chudobná krajina
Napriek bohatým zásobám niklu, kobaltu, zlata, uránu a ďalších nerastných surovín je zhruba 32-miliónový Madagaskar jednou z najchudobnejších krajín sveta. Svetová banka uviedla, že v roku 2022 žilo okolo 80 percent obyvateľov Madagaskaru pod hranicou chudoby.
Ostrovom navyše od získania nezávislosti od Francúzska v roku 1960 zmietajú politické a povolebné krízy. Prezident Andry Rajoelina sa dostal k moci prvýkrát po puči v roku 2009 a na čele prechodnej vlády zostal do roku 2014. Druhýkrát sa prezidentskej funkcie ujal v roku 2019 a tretíkrát v roku 2023.