Európska komisia (EK) v piatok privítala myšlienku ďalšieho stretnutia amerického prezidenta Donalda Trumpa a ruského prezidenta Vladimira Putina a uviedla, že európske sankcie nebránia šéfovi Kremľa pricestovať do Budapešti. Informujú o tom agentúry Reuters a AFP a denník The Guardian.
Hovorkyňa Európskej komisie Anitta Hipperová uviedla, že na ruského prezidenta sa vzťahuje zmrazenie majetku, nie zákaz cestovania.
Prezidenti Spojených štátov a Ruska sa majú v najbližších dvoch týždňoch stretnúť v maďarskej Budapešti, hoci Medzinárodný trestný súd (ICC) na Putina vydal zatykač za údajné vojnové zločiny.
Maďarsko je v súčasnosti v procese vystupovania z ICC na základe rozhodnutia Orbána, ktoré v máji potvrdil i tamojší parlament.
Pre prílet do Budapešti by však ruský prezident musel preletieť ponad Ukrajinu alebo inú krajinu Európskej únie, z ktorých všetky sú signatármi Rímskeho štatútu a teda Putina by mali zatknúť. Podľa Hipperovej môžu jednotlivé štáty udeliť pre prelet výnimky.
Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó v piatok vyhlásil, že Putin bude môcť pricestovať na samit s Trumpom i po ňom bez problémov odísť domov.
„Zabezpečíme, aby vstúpil do Maďarska, úspešne tu viedol rokovania a potom sa vrátil domov. Nie je potrebné konzultovať to s nikým, sme suverénna krajina. Privítame (Putina) s úctou, poskytneme mu ubytovanie a vytvoríme podmienky na rokovania s americkým prezidentom,“ uviedol minister.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v piatok uviedol, že dosiaľ nie je jasné, akou cestou sa ruský prezident do Budapešti dostane. Maďarský premiér Viktor Orbán po piatkovom telefonáte s Putinom vyhlásil, že v súčasnosti prebiehajú intenzívne prípravy na samit.
„Žijeme v skutočnom svete. Stretnutia sa nie vždy konajú v presnom poradí alebo formáte, ako by sme si to želali, ale ak nás posúvajú smerom k spravodlivému a trvalému mieru na Ukrajine, mali by sme ich privítať,“ uviedol hovorca Európskej komisie Olof Gill.
ICC vydal v marci 2023 zatykač na Putina a ruskú ombudsmanku pre práva detí Mariju Ľvovovú-Belovovú za údajnú nezákonnú deportáciu ukrajinských detí po začiatku invázie ruských síl vo februári 2022.