Európska protivzdušná obrana je podľa bezpečnostných analytikov stále jedným z najslabších článkov obranyschopnosti Severoatlantickej aliancie. Dôvodom je nedostatočný obranný systém proti balistickým raketám a dronom. Odborníci sa zhodujú, že Európa je v tejto oblasti závislá od Spojených štátov a že bez americkej pomoci by účinnosť obrany bola zásadne obmedzená.
Európska komisia vo štvrtok predstavila plán na posilnenie európskych obranných schopností. Stanovuje konkrétne ciele a míľniky pre odstránenie nedostatkov vo vojenských schopnostiach krajín Únie, do ktorých spadá tiež protivzdušná a protiraketová obrana i drony.
Obrana proti dronom
Podľa bezpečnostného analytika Vlastislava Břízu je protivzdušná obrana Európy slabá najmä v ochrane proti balistickým a hypersonickým strelám. "Tou disponuje len niekoľko málo štátov sveta ako Spojené štáty, Izrael alebo Rusko, ktoré ju efektívne dokážu používať," uviedol. Práve tento prvok je podľa neho pre Európu kľúčovou úlohou nadchádzajúcich rokov.
Bříza pripomenul, že Európa desaťročia zanedbávala investície do obrany a spoliehala sa na mier aj podporu Spojených štátov. "Zvykli sme si, že žiť v mieri je bežné, a mysleli sme si, že vojny prestanú existovať. Teraz honíme mačku za chvost, ale nič iné nám neostáva," povedal. Podľa neho invázia Ruska na Ukrajinu bola momentom, keď sa Európa prebudila a začala svoju obranu znovu budovať.
Bezpečnostný analytik Milan Mikulecký uviedol, že európske krajiny NATO majú veľmi rozdielnu kvalitu protivzdušnej obrany. "Líšia sa od seba nielen vo ‘starých‘ a ‘nových‘ členských krajinách, ale aj podľa geografie a hodnotenia možných hrozieb jednotlivých štátov. V každom prípade je potrebné zdôrazniť, že bez pomoci Spojených štátov je jej účinnosť zásadne obmedzená," povedal.
Najvyššie parametre pre ochranu proti balistickým raketám má podľa Mikuleckého systém Aegis Ashore, ktorý na základniach v Rumunsku a Poľsku vybudovali, zaplatili a prevádzkujú Spojené štáty. Nižšie stupne ochrany proti týmto raketám podľa neho poskytujú primárne systémy Patriot, ktoré prevádzkujú aj niektorí európski členovia aliancie.
Letecké hrozby
"Pokiaľ ide o ochranu proti leteckým hrozbám, tu je už situácia európskych členov výrazne lepšia. Avšak bez flotily amerických lietadiel AWACS a tankovacích lietadiel sa v prípade intenzívnejšieho konfliktu stále nezaobídeme," povedal Mikulecký. Okrem systémov protivzdušnej obrany označil za potrebné urýchlene vybudovať chýbajúcu ochranu proti dronom.
Podľa bezpečnostno-politického analytika Martina Svárovského je potrebný tiež prechod od čisto defenzívnej stratégie k odstrašovaniu prostredníctvom potrestania. "Nedávny vývoj ako ukrajinská vojna či strety na Blízkom východe ukazujú, že čistá obrana proti nepriateľovi, ktorý neváha masívne útočiť dronmi a raketami, je neudržateľná. Je to finančne neúnosné a nepraktické," povedal.
Svárovský dodal, že efektívnym spôsobom, ako zabrániť útokom, je za každý útok na vlastnom území uvaliť rýchly a dostatočne razantný trest. Cieľom nie je len zostreliť útočné prostriedky, ale odradiť protivníka od ďalších útokov prostredníctvom hrozby odvetou.
Obrana jednotlivých štátov i celej Európy by mala byť podľa Břízu koncipovaná ako trojvrstvová. Prvá, najnižšia vrstva sa zameriava na nízko a pomaly letiace ciele, medzi ktoré dnes patria predovšetkým drony alebo nízkoletiace lietadlá. Stredná vrstva je určená na ochranu proti rýchlejšie a vyššie letiacim lietadlám, strelám s plochou dráhou letu či niektorým typom balistických rakiet.
Najvyššia vrstva obrany slúži na obranu proti balistickým raketám stredného a medzikontinentálneho dosahu a tiež proti hypersonickým strelám, ako je napríklad ruský Kinžal.