Keď sa francúzski poslanci v decembri 2024 rozhodli pre zvýšenie digitálnej dane z troch na päť percent, vedeli, že sa púšťajú do konfrontácie s najväčšími technologickými spoločnosťami sveta. Dodatočných 500 miliónov eur ročne od spoločností Google, Amazon, Meta a Apple má pomôcť vyriešiť francúzsky rozpočtový deficit.

Tisíce kilometrov na sever, dánski zákonodarcovia zvolili opatrnejší prístup. Ich digitálna daň sa vzťahuje len na streamovacie služby – Netflix a Disney+ platia za každý dánsky “binge-watch“ večer, no Google a Facebook zostávajú nedotknuté.

Tieto dva prístupy ilustrujú, aké rozdielne môžu byť prístupy európskych vlád k zdaňovaniu digitálnej ekonomiky. 

Tichá revolúcia v štátnych pokladniciach

Za posledných päť rokov prebehla v Európe tichá digitálna daňová revolúcia. Polovica európskych OECD krajín buď už zaviedla alebo aspoň pripravuje digitálne dane pre technologických gigantov. 

Výsledky sú pre štátne rozpočty významné: len Francúzsko vybralo v roku 2023 už 680 miliónov eur a ďalšie stámilióny vybrať plánuje.

Rakúsko, Dánsko, Francúzsko, Maďarsko, Taliansko, Poľsko, Portugalsko, Španielsko, Švajčiarsko, Turecko a Veľká Británia už digitálne dane zaviedli. Ďalších šesť krajín pripravuje vlastné verzie. 

„Digitálne služby vytvárajú hodnotu tam, kde sú ich užívatelia, nielen tam, kde má spoločnosť sídlo,“ vysvetľuje logiku digitálnych daní analýza Tax Foundation. 

Pre európske vlády to znamená koniec éry, keď technologické spoločnosti zarábajú miliardy na lokálnych spotrebiteľoch, ale dane platia inde.

Dramatické rozdiely v prístupoch

Jednotná Európa sa v digitálnom zdaňovaní ukázala ako mýtus. Krajiny si zvolili dramaticky odlišné prístupy – od najnižšej 1,5-percentnej sadzby v Poľsku po 7,5-percentné sadzby v Maďarsku a Turecku.

Francúzsko išlo najďalej a zaviedlo najširší záber – digitálne rozhrania, targetovanú reklamu aj predaj užívateľských dát. Daň dostala prezývku „GAFA tax“ podľa štyroch najväčších hráčov: Google, Apple, Facebook a Amazon.

Rakúsko a Maďarsko si naopak zvolili selektívny prístup a zdaňujú len online reklamu, aby vyrovnali podmienky s tradičnými médiami. Dánsko sa rozhodlo pre úzko špecializovaný prístup a cieli len na streamovacie platformy.

Výsledky hovoria za všetko. Rakúsko vybralo v roku 2023 už 103 miliónov eur. Veľká Británia si prilepšila o 678 miliónov libier v minulom roku, zatiaľ čo Taliansko vyberie takmer 500 miliónov eur ročne.

Taliansko dokonca v rozpočte na rok 2025 rozšírilo daň na menších poskytovateľov, pre ktorých sú digitálne služby len vedľajšou činnosťou.

Zaujímavé je Maďarsko, ktoré svoju 7,5-percentnú daň dočasne znížilo na nulu do decembra 2024, potom sa však vrátilo na pôvodnú sadzbu.

Osobitné zavádzanie daní v jednotlivých krajinách sú len začiatkom. Európska únia pripravuje vlastnú digitálnu daň na úrovni celého bloku. Analýza Centra pre európske politické štúdie odhaduje, že 5-percentná digitálna daň na úrovni EÚ by mohla generovať okolo 37,5 miliardy eur do roku 2026.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová už naznačila, že EÚ je pripravená implementovať takzvanú „Amazon tax“ – digitálnu daň z hrubých príjmov veľkých digitálnych spoločností operujúcich v bloku.

Článok vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizujú nezisková organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid.

HN Globálne Logo FOTO: HN Globálne

FOTO: HN Globálne