V utorkových parlamentných voľbách v Iraku zvíťazil blok súčasného predsedu vlády Muhammada Sudáního, napísala dnes agentúra AFP s odvolaním sa na zdroje blízke predsedovi vlády. Miestna volebná komisia plánuje oznámiť prvé oficiálne výsledky v priebehu dnešného večera.
Iračania v utorok v parlamentnom hlasovaní vyberali nových zákonodarcov. Účasť dosiahla podľa volebnej komisie nečakaných 56 percent, čo bolo výrazne viac ako v roku 2021. K voľbám prišlo na 12 z 21 miliónov oprávnených voličov.
Sudánskeho šiitská koalícia vo voľbách uspela a podľa zdrojov si zabezpečila okolo 50 z celkových 329 kresiel v parlamente. Sudánci dúfali, že sa mu podarí obhájiť už druhé funkčné obdobie. K politickej moci sa dostal pred tromi rokmi, keď zvíťazil vďaka silnej podpore aliancie šiitských strán, ktoré majú úzke väzby na Irán.
Sudánskeho blok však v novom parlamente pravdepodobne nezíska väčšinu, čo by mohlo viesť k dlhým rokovaniam medzi šiitskými a sunnitskými stranami o rozdelení vládnych funkcií a výbere premiéra. Sunnitské strany kandidovali vo voľbách oddelene, pričom favoritom bol bývalý predseda parlamentu Muhammad Halbúsí.
Budúca vláda bude musieť podľa analytikov hľadať rovnováhu medzi vplyvom USA a Iránu a pritom zvládnuť desiatky ozbrojených skupín. Tie majú blízko k Teheránu a zodpovedajú sa skôr vlastným lídrom ako štátu, zatiaľ čo Washington žiada rozpustenie týchto milícií.
Nová vláda bude tiež čeliť tlaku, aby dosiahla zlepšenie každodenného života a zabránila tomu, aby sa verejná nespokojnosť s korupciou preliala do nepokojov, ako sa to stalo v rokoch 2019 a 2020.
Slobodné voľby sa v Iraku konajú po šiesty raz od roku 2005, po tom, čo bol pri americkej invázii v roku 2003 zvrhnutý režim diktátora Saddáma Husajna. Hlasovanie ale opakovane poznačilo sektárske násilie a bojkotovali ho sunnitskí moslimovia, pretože Husajnov pád umožnil, aby politiku ovládli predtým utláčaní väčšinoví šiiti.
Podľa AFP Irak zažíva v posledných rokoch nezvyčajnú stabilitu po desaťročiach vojny a represií za Husajna aj po americkej invázii.
Sektárstvo síce z veľkej časti ustúpilo, najmä medzi mladými Iračanmi, zostáva ale zakotvené v politickom systéme, ktorý rozdeľuje dôležité funkcie medzi šiitmi, sunnitami, Kurdmi, kresťanmi a ďalšie etnické a náboženské skupiny. V rámci etnicko-náboženskej deľby moci v Iraku bude premiérom šiita, predsedom parlamentu sunnita a prezidentom Kurd.