Rusko plánuje v nasledujúcich desiatich rokoch postaviť na Mesiaci jadrovú elektráreň, ktorá by dodávala energiu jeho lunárnemu programu a spoločnej rusko-čínskej výskumnej stanici, píše agentúra Reuters.
Hoci sa Sovietsky zväz v minulosti pýšil mnohými prvenstvami pri dobýjaní a prieskume vesmíru, dnešné Rusko v tejto oblasti dlhodobo zaostáva nielen za Spojenými štátmi, ale už aj Čínou. Práve predstavitelia čínskej lunárnej misie tento rok v apríli oznámili, že Peking zvažuje postaviť na Mesiaci jadrovú elektráreň.
Ruská vesmírna agentúra Roskosmos vo vyhlásení uviedla, že lunárnu elektráreň plánuje postaviť do roku 2036 a že za týmto účelom už podpísala zmluvu so štátnou firmou NPO Lavočkina vyrábajúcou kozmickú techniku. Podľa vyhlásenia Roskosmosu by elektráreň mala zásobovať nielen techniku lunárneho programu vrátane roverov či observatória, ale aj infraštruktúru Medzinárodnej lunárnej výskumnej stanice.
Roskosmos vo vyhlásení priamo neuviedol, že elektráreň bude jadrová, avšak uviedol, že na jej vybudovaní sa budú podieľať ruské štátne korporácie zamerané na jadrovú energetiku Rosatom a Kurčatov inštitút, v ktorom bola navrhnutá väčšina sovietskych jadrových reaktorov. V júni tiež šéf Roskosmosu Dmitrij Bakanov uviedol, že medzi cieľmi jeho agentúry je stavba jadrovej elektrárne na Mesiaci a prieskum Venuše.
Naopak v Spojených štátoch podpísal vo štvrtok prezident Donald Trump exekutívny príkaz o americkej dominancii vo vesmíre, ktorý okrem iného žiada návrat astronautov na Mesiac do roku 2028 s následným vybudovaním trvalej lunárnej základne či nariaďuje umiestnenie jadrových reaktorov na Mesiaci aj obežnej dráhe.
Poslední astronauti vstúpili na povrch Mesiaca v rámci amerického programu Apollo v roku 1972.