Litva si v utorok spomienkovými podujatiami pripomenula obete „Krvavej nedele“ vo Vilniuse spred 35 rokov, informuje agentúra DPA.
Na pamiatku krvavých udalostí počas snahy o nezávislosť od ZSSR (v Litve označovaných ako „Sausio 13“) mimoriadne zasadal aj litovský parlament. Prezident Gitanas Nauslada zdôraznil, že slobodu treba brániť opakovane a varoval pred presvedčením, že boje za slobodu sú minulosťou a boli vyhrané.
„To nie je pravda a krviprelievanie na Ukrajine nám pripomína cenu slobody, ktorú musíme byť vždy pripravení zaplatiť,“ povedal Nauslada.
Okolo televíznej veže a rozhlasu 13. januára 1991 civilisti vytvorili živé reťaze, aby nenásilným spôsobom zabránili obsadeniu týchto strategických objektov sovietskou armádou.
Vojaci a špeciálne sily KGB (Alfa) proti neozbrojeným ľuďom zaútočili a televíznu vežu a vysielacie pracoviská obsadili. Zahynulo 14 ľudí a asi 600 bolo zranených. Na ich pamiatku sa každoročne konajú spomienkové podujatia a pripomína sa Deň obrancov slobody.
Litva už 11. marca 1990 ako prvá pobaltská krajina obnovila štátnu nezávislosť, čo Moskva odmietala uznať. Masaker a obsadenie televíznej veže sa považuje za zlomový bod v snahe troch pobaltských štátov (Litva, Lotyšsko a Estónsko) o nezávislosť od Sovietskeho zväzu, ktorý ich po druhej svetovej vojne násilne anektoval.