Japonsko plánuje do roku 2031 rozmiestniť rakety na ostrove Jonaguni, ktorý leží blízko Taiwanu, informuje agentúra AFP. Čína od vlaňajšieho novembra prijala proti Japonsku množstvo ekonomických, politických a symbolických opatrení ako odvetu za výroky premiérky Sanae Takaičiovej.
Tá v minulosti pripustila možnosť japonskej vojenskej intervencie v prípade čínskeho útoku na Taiwan, ktorý Peking považuje za svoje územie.
Peking ohlásil protiopatrenia
Tokio plán umiestniť na ostrov rakety oznámilo už v roku 2022, no doteraz nebol známy presný harmonogram prevedenia. "Náš projekt spočíva v rozmiestnení rakiet zem-vzduch v priebehu fiškálneho roka 2030 (teda počas 12 mesiacov končiacich v marci 2031)," oznámil japonský minister obrany Šindžiró Koizumi na tlačovej konferencii.
Jonaguni leží asi 110 kilometrov východne od Taiwanu a je vzdialený od Tokia asi 2000 kilometrov. Na ostrove je tiež základňa japonskej armády.
Čína dnes v rámci horších sa vzťahov medzi Pekingom a Tokom oznámila kroky proti 40 japonským firmám, ktoré obviňuje z účasti na remilitarizácii Japonska. Patria medzi ne viaceré dcérske spoločnosti Mitsubishi Heavy Industries zaoberajúce sa stavbou lodí a výrobou leteckých motorov a námorných strojov, ako aj niektoré spoločnosti Kawasaki Heavy Industries a firma Fujitsu.
Tieto a ďalšie spoločnosti na čínskom zozname nebudú môcť dovážať z Číny tovar s dvojakým použitím, ktorý sa môže použiť na civilné a vojenské účely.
Tokio voči Číne protestuje
Japonsko sa proti kroku čínskej vlády ohradilo a požaduje, aby Peking rozhodnutie zrušil. "Dnes oznámené opatrenia nebudú nikdy tolerované a sú odsúdeniahodné. Dôrazne protestujeme voči Číne a naliehavo ju žiadame, aby obmedzenia zrušila," povedal dnes námestník tajomníka kabinetu Kei Sató.
Peking v súvislosti s nedávnym schválením rekordného rozpočtu Japonska na obranu obviňuje Tokio zo snahy oživiť militarizmus z 30. a 40. rokov minulého storočia, keď japonská armáda kolonizovala viaceré ázijské krajiny, vrátane Číny, a páchala v nich zverstvá.
Takaičiová zase minulý piatok obvinila Čínu zo snahy zmeniť status quo silou alebo nátlakom v námorných oblastiach, o ktorých zvrchovanosť sa praje so svojimi susedmi. Zároveň však ubezpečila, že chce s Čínou nadviazať stabilné a konštruktívne vzťahy.
Premiérka, ktorej strana po voľbách z 8. februára získala dvojtretinovú väčšinu v dolnej komore, je známa svojimi nacionalistickými názormi a tvrdými postojmi vo vzťahoch k Číne alebo Južnej Kórei.
Vlani v novembri vyvolala diplomatickú roztržku, keď vyhlásila, že čínsky útok na Taiwan by mohol predstavovať situáciu ohrozujúcu prežitie Japonska, v ktorej by Tokio mohlo uplatniť právo na kolektívnu sebaobranu na základe zákona z roku 2015.
