Čína v pondelok upozornila, že v prípade ďalších útokov na Blízkom východe môže dôjsť k „nekontrolovateľnej situácii“ v tomto vojnou zmietanom regióne.
Rezort diplomacie sa tak vyjadril po tom, čo americký prezident Donald Trump dal v nedeľu Teheránu 48-hodinové ultimátum na „úplné otvorenie“ Hormuzského prielivu a pohrozil, že v opačnom prípade USA zaútočia na iránske elektrárne. Informuje agentúra AFP.
Iránska armáda v reakcii na Trumpovu hrozbu uviedla, že v prípade takýchto útokov úplne uzatvorí strategický prieliv. Terčom útokov budú podľa nej aj izraelské elektrárne, energetická infraštruktúra, informačné a komunikačné technológie. Podobné spoločnosti v regióne s americkými akcionármi budú podľa nej „úplne zničené“.
„Ak sa vojna ešte viac rozšíri a situácia sa opäť zhorší, celý región by sa mohol ocitnúť v nekontrolovateľnej situácii,“ povedal hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Lin Ťien.
Ťien na otázku o Trumpových hrozbách odpovedal, že tento konflikt a jeho vplyv na Hormuzský prieliv ohrozil svetovú energetickú bezpečnosť ako aj ropné zásoby Číny. Používanie sily podľa neho „povedie k začarovanému kruhu“.
Čína udržiava priateľské vzťahy s Iránom, ktorý je od 28. februára terčom americko-izraelských útokov. Peking však tvrdí, že nesúhlasí s útokmi Iránu na krajiny v Perzskom zálive, v ktorých sa nachádzajú americké vojenské základne, a vyzýva na prímerie.
Trump vyzval Čínu a ďalšie krajiny, aby pomohli v snahe znova otvoriť Hormuzský prieliv. Šéf Bieleho domu pre vojnu v Iráne odložil svoju dlho plánovanú návštevu Číny, ktorá sa mala uskutočniť na prelome marca a apríla. Trump uviedol, že do Pekingu vycestuje zrejme o päť či šesť týždňov.
Peking podľa AFP dosiaľ nereagoval na Trumpovu výzvu ohľadom Hormuzského prielivu, no už pár dní po začiatku vojny v Iráne oznámil, že vyšle špeciálneho vyslanca na Blízky východ, aby tam sprostredkoval mier. Čínsky minister zahraničných vecí Wang I tento mesiac vyhlásil, že k tejto vojne nemalo dôjsť a vyzval na ukončenie bojov.
