Arménsky premiér Nikol Pašinjan dnes oznámil, že sa 9. mája nezúčastní na moskovských oslavách víťazstva nad nacistickým Nemeckom v druhej svetovej vojne. Vysvetlil to začínajúcou kampaňou pred júnovými voľbami.
Moskva na oplátku kritizovala zbližovanie Jerevanu so Západom.
Hovorkyňa ruskej diplomacie Marija Zacharovová odsúdila to, čo označila za "vťahovanie Arménska na protiruskú obežnú dráhu Európskej únie" a za prispôsobovanie sa arménskemu vedeniu "agresívnym euroatlantickým normám", poznamenala agentúra Reuters.
Výroky ruskej hovorkyne na adresu Jerevanu agentúra označila za známku rastúceho napätia medzi niekdajšími blízkymi spojencami.
Moskva kritizuje
"Počas svojej návštevy Moskvy 1. apríla som informoval ruského prezidenta (Vladimira Putina), že vzhľadom na začínajúcu predvolebnú kampaň v Arménsku sa nebudem môcť zúčastniť na podujatí 9. mája," povedal Pašinjan novinárom. Parlamentné voľby sa majú konať 7. júna.
Kremeľ oznámil, že 9. mája do ruskej metropoly pricestujú "rádovo dve desiatky" vysokých zahraničných predstaviteľov. Návštevu potvrdil slovenský premiér Robert Fico, ktorý sa síce nemieni zúčastniť slávnostnej vojenskej prehliadky, ale stretne sa s ruským prezidentom, pripomenul list Kommersant.
Pašinjan sa podľa portálu The Moscow Times zúčastnil na oslavách v Moskve vlani a v roku 2023.
Jerevan tento týždeň hostil ôsme stretnutie Európskeho politického spoločenstva (EPC), na ktorom sa zúčastnil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorého krajina sa piatym rokom bráni ruskej invázii.
"Príchod Zelenského do Jerevanu ukázal arménskym občanom budúcnosť, ktorú pre nich chystá Európska únia," vyhlásila dnes Zacharovová. "Bruselský chránenec (Zelenskyj) sa stal stelesnením toho, čo EÚ robí s tzv. mladými demokraciami," dodala.
Tvrdila, že Arménsko je zahrnuté do plánov militarizácie Európy a že bude donútené k protiruským sankciám, ktoré priamo postihnú arménske firmy a občanov.
Vyostrené vzťahy
Vzťahy Jerevanu s Moskvou sa vyostrujú od roku 2023, keď Azerbajdžan susediaci s Arménskom bleskovou vojenskou operáciou znovu ovládol Náhorný Karabach a napriek prítomnosti ruských vojakov ukončil desiatky rokov trvajúcu vládu tamojších arménskych separatistov.
Ruské oddiely boli rozmiestnené v Karabachu ako mierové sily po arménskej porážke v krátkej vojne s Azerbajdžanom na jeseň 2020.
Arménsko sa v roku 2023 pripojilo k Medzinárodnému trestnému súdu, čo Moskva odsúdila ako "nepriateľský krok". Súd vydal zatykač na ruského prezidenta Putina a obvinil ho z osobnej zodpovednosti za únosy detí z Ukrajiny.
Arménsko tiež v roku 2024 zmrazilo svoju účasť v Organizácii kolektívnej bezpečnosti vedenej Moskvou. Nasledujúci rok arménsky parlament schválil zákon, ktorým deklaroval zámer krajiny usilovať sa o členstvo v Európskej únii.
Počas mesiaca po aprílovej schôdzke Pašinjana s Putinom ruské úrady obmedzili dovoz arménskeho koňaku a arménskej minerálnej vody do Ruska.
Podľa médií išlo o odvetu za Pašinjanovu "drzosť", keď v Putinovej prítomnosti odmietol ruské varovanie pred zbližovaním s Európskou úniou a dovolil si hovoriť o tom, že v Arménsku - na rozdiel od Ruska - je internet úplne slobodný.
