Rusko tento rok do zahraničia zvláštne pozvánky na oslavy výročia konca druhej svetovej vojny neposielalo, niektorí politici z cudzích krajín však sami vyjadrili želanie prísť do Moskvy, povedal poradca Vladimira Putina Jurij Ušakov.
V tejto súvislosti možno spomenúť slovenského premiéra Roberta Fica alebo bieloruského autoritárskeho lídra Alexandra Lukašenka, ktorí ako jedni z mála prisľúbili, že do Moskvy dorazia.
Oslavy v Moskve
Počas osláv víťazstva niekdajšieho Sovietskeho zväzu nad nacistickým Nemeckom vystúpi Putin s príhovorom. "Všeobecne bude všetko ako obvykle okrem defilé vojenskej techniky," povedal zahranično-politický poradca ruského prezidenta Vladimira Putina Jurij Ušakov.
Moskva minulý týždeň oznámila, že tradičná vojenská prehliadka na Červenom námestí bude z bezpečnostných dôvodov obmedzená. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov povedal, že bezpečnostné zložky pre prípad možného útoku zo strany Ukrajiny sprísňujú bezpečnostné opatrenia okolo Putina.
Rusko od februára 2022 vedie proti Ukrajine útočnú vojnu, Kyjev v reakcii na to podniká dronové útoky na ruskom území. V noci na pondelok zrejme ukrajinský dron zasiahol výškový dom vzdialený iba niekoľko kilometrov od Kremľa.
Ušakov tiež uviedol, že v sobotu po prehliadke sa Putin stretne so slovenským premiérom Ficom alebo s malajzijským sultánom Ibrahimom. Fico sa samotnej vojenskej prehliadky nezúčastní, v pláne má položiť kvety pri hrobe neznámeho vojaka a stretnúť sa so šéfom Kremľa.
Zo zahraničia sa tiež v Moskve na oslavy Dňa víťazstva očakáva nacionalistický líder Republiky srbskej Siniša Karan alebo bývalý bosnianskosrbský predák Milorad Dodik.
Absencia arménskeho premiéra
Napríklad arménsky predseda vlády Nikol Pašinjan, ktorého krajina bežne patrila k účastníkom akcie, naopak vo štvrtok oznámil, že sa 9. mája moskovských osláv víťazstva nad nacistickým Nemeckom v druhej svetovej vojne nezúčastní. Vysvetlil to začínajúcou kampaňou pred júnovými voľbami. Moskva na oplátku kritizovala zbližovanie Jerevanu so Západom.
Hovorkyňa ruskej diplomacie Marija Zacharovová to odsúdila a označila za „vťahovanie Arménska na protiruskú obežnú dráhu Európskej únie“ a za prispôsobovanie sa arménskeho vedenia „agresívnym euroatlantickým normám“, poznamenala agentúra Reuters.
Výroky ruskej hovorkyne na adresu Jerevanu agentúra označila za známku rastúceho napätia medzi niekdajšími blízkymi spojencami.
"Počas svojej návštevy Moskvy 1. apríla som informoval ruského prezidenta (Vladimira Putina), že vzhľadom na začínajúcu predvolebnú kampaň v Arménsku sa nebudem môcť zúčastniť podujatí 9. mája," povedal Pašinjan novinárom. Parlamentné voľby sa majú konať 7. júna. Pašinjan sa podľa portálu The Moscow Times zúčastnil osláv v Moskve vlani a v roku 2023.
Jerevan tento týždeň hostil ôsme stretnutie Európskeho politického spoločenstva, na ktorom sa zúčastnil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorého krajina sa už piaty rok bráni ruskej invázii.
"Príchod Zelenského do Jerevanu ukázal arménskym občanom budúcnosť, ktorú pre nich chystá Európska únia," vyhlásila vo štvrtok Zacharovová.
„Bruselský chránenec (Zelenskyj) sa stal stelesnením toho, čo EÚ robí s tzv. mladými demokraciami,“ dodala. Tvrdila, že Arménsko je zahrnuté do plánov militarizácie Európy a že bude donútené k protiruským sankciám, ktoré priamo postihnú arménske firmy a občanov.
Vyostrenie vzťahov
Vzťahy Jerevanu s Moskvou sa vyostrujú od roku 2023, keď Azerbajdžan susediaci s Arménskom bleskovou vojenskou operáciou znovu ovládol Náhorný Karabach a napriek prítomnosti ruských vojakov ukončil desiatky rokov trvajúcu vládu tamojších arménskych separatistov.
Ruské oddiely boli rozmiestnené v Karabachu ako mierové sily po arménskej porážke v krátkej vojne s Azerbajdžanom na jeseň 2020.
Arménsko sa v roku 2023 pripojilo k Medzinárodnému trestnému súdu, čo Moskva odsúdila ako „nepriateľský krok“. Súd vydal zatykač na ruského prezidenta Putina a obvinil ho z osobnej zodpovednosti za únosy detí z Ukrajiny.
Arménsko tiež v roku 2024 zmrazilo svoju účasť v Organizácii kolektívnej bezpečnosti vedenej Moskvou. Nasledujúci rok arménsky parlament schválil zákon, ktorým deklaroval zámer krajiny usilovať sa o členstvo v Európskej únii.
Počas mesiaca po aprílovom stretnutí Pašinjana s Putinom ruské úrady obmedzili dovoz arménskeho koňaku a arménskej minerálnej vody do Ruska.
Podľa médií išlo o odvetu za Pašinjanovu „drzosť“, keď v Putinovej prítomnosti odmietol ruské varovanie pred zbližovaním sa s Európskou úniou a dovolil si hovoriť o tom, že v Arménsku – na rozdiel od Ruska – je internet úplne slobodný.
