V Maďarsku sa dnes dopoludnia začalo ustanovujúce zasadnutie nového parlamentu, ktorý vzišiel z aprílových volieb, v ktorých drvivo zvíťazila stredopravicová strana Tisza. Informovala o tom agentúra AP.
Očakáva sa, že dnes noví zákonodarcovia zvolia premiérom krajiny šéfa víťazného politického zoskupenia Pétera Magyara. Doterajší národno konzervatívny predseda vlády Viktor Orbán končí na čele kabinetu po 16 rokoch vlády a predtým povedal, že sa vzdá svojho poslaneckého mandátu.
Ustanovujúca schôdza
Očakáva sa, že noví zákonodarcovia dnes zložia prísahu a popoludní zvolia Magyara premiérom. Ten by mal následne podľa agentúry AFP prehovoriť k priaznivcom pred parlamentom.
Magyar podľa agentúry AP už skôr vyzval Maďarov k účasti na dnešnej oslave "zmeny režimu" pred budovou zákonodarného zboru. Kým nebude zostavená nová vláda, povedie krajinu dočasne končiaci Orbánov kabinet, píše APA.
Tisza, ktorá doteraz v parlamente vôbec nebola, získala v 199-člennom zákonodarnom zbore 141 kresiel a bude tak mať ústavnú väčšinu, čo jej umožní meniť ústavu a presadzovať reformy.
Budúci premiér chce napríklad reformovať verejnoprávne médiá, aby sa obnovila ich nezávislosť. Už skôr prisľúbil reformy, ktoré majú za cieľ zlepšiť vzťahy s Bruselom, ktorý pre pochybnosti o korupcii a o fungovaní právneho štátu zadržiava vyplatenie zhruba 18 miliárd eur z budapeštianskych fondov.
Maďarsko čelí vážnym výzvam, vrátane stagnujúcej ekonomiky a upadajúcich verejných služieb, ktoré podľa analytikov vyžadujú dlhodobú štrukturálnu reorganizáciu, napísala AFP.
Výmena vlády
45-ročný právnik Magyar, ktorý sám seba označuje za "kritického proeurópskeho a konzervatívneho liberála", bol v minulosti Orbánovým spojencom, ale s jeho stranou Fidesz sa rozišiel v roku 2024 po škandále kvôli udeleniu milosti človeku zapletenému do kauzy zneužívania detí.
Dovtedy nie príliš známy politik odsúdil Orbánov systém a postavil sa do čela strany Tisza, ktorá potom rýchlo získala podporu Maďarov.
Magyar okrem iného navrhol zlepšiť verejné služby, ako je zdravotníctvo a školstvo, a avizoval boj proti korupcii. Načrtol tiež prozápadnú zahraničnú politiku a vyhlásil, že sa bude snažiť urobiť z Maďarska spoľahlivého spojenca NATO a lojálneho člena EÚ.
Rovnako ako Orbán však odmieta dodávky zbraní na Ukrajinu a je proti rýchlemu začleneniu tejto krajiny do EÚ, aj keď s doterajším maďarským premiérom nezdieľa nepriateľskú rétoriku voči Kyjevu.
Orbánova strana Fidesz oproti skorším 135 kreslám získala v posledných voľbách 52 mandátov a podľa stanice BBC News vykazuje známky rozpadu.
Samotný Orbán, ktorý napriek pokračujúcej ruskej invázii na Ukrajinu udržiava vrelé vzťahy s Moskvou a razil vo svojej vlasti cestu takzvanej "neliberálnej demokracie", uviedol, že sa teraz zameria na reorganizáciu národného tábora. Do parlamentu sa dostalo tiež krajne pravicové hnutie Naša vlasť (Mi Hazánk) so šiestimi kreslami.
