Obchod so službami – od inžinieringu cez dopravu až po digitálne platformy – naráža na čoraz hustejšiu sieť regulačných prekážok. Index reštriktívnosti obchodu so službami, ktorý publikovala OECD, mapuje regulačné prostredie v 51 krajinách a 22 sektoroch.
Prichádza s nepríjemným zistením: v roku 2025 nové obmedzenia prevážili nad liberalizačnými opatreniami. Tempo reforiem sa výrazne spomalilo práve v čase, keď technologický vývoj a geopolitická neistota kladú na medzinárodný obchod bezprecedentné nároky.
Správa identifikuje niekoľko sektorov, kde regulačné prostredie v roku 2025 pritvrdilo. Osobitne zasiahnutý je klaster fyzickej infraštruktúry – stavebníctvo, architektúra a inžinierske služby.
Rovnako výrazné zmeny zaznamenáva digitálny obchod. Medzi rokmi 2014 a 2025 zaviedlo alebo zásadne zmenilo pravidlá pre cezhraničné toky dát 44 krajín. Digitálne obmedzenia pritom v uplynulom desaťročí rástli v Európe aj v oblasti Ázie a Tichomoria, hoci v Afrike a Amerike priemerná miera reštriktívnosti v digitálnom obchode poklesla.
Regulačná fragmentácia nie je len byrokratická záťaž na papieri – má merateľnú cenu.
Podľa správy OECD by dôsledná implementácia reforiem v sektore služieb mohla priniesť ročné úspory obchodných nákladov vo výške 1,6 bilióna dolárov – čo zodpovedá takmer 1,4 percenta globálneho HDP alebo 18,6 percenta hodnoty celého globálneho obchodu so službami v roku 2024.
Výrazné regionálne rozdiely pretrvávajú. Krajiny mimo OECD sú v priemere o 55 percent reštriktívnejšie ako členské štáty organizácie – hoci táto priepasť sa od roku 2014 mierne zužuje.
Najvýraznejší pokrok zaznamenala oblasť Ázie a Tichomoria, kde sa celková miera reštriktívnosti za sledované desaťročie znížila o viac ako 6,5 percenta. Naopak, Európa v rovnakom období zaznamenala nárast obmedzení o viac ako 5,7 percenta voči tretím krajinám, čomu prispeli najmä nové mechanizmy preverovania zahraničných investícií a zmeny v pravidlách verejného obstarávania v rámci Európskej únie.