To, či sa oranžová obloha stane len kuriozitou alebo bežnou súčasťou európskeho života, bude závisieť od toho, či vlády v Európe aj Afrike začnú toto spoločné riziko brať vážne. FOTO: PixabayFOTO: Pixabay

Saharský prach čoraz častejšie zasahuje Európu, vedci upozorňujú na potrebu medzinárodnej spolupráce

Častice z púšte dokážu preletieť tisíce kilometrov a zasiahnuť Európu.

V posledných rokoch sa obyvatelia Španielska, Francúzska a Spojeného kráľovstva pri pohľade na oblohu stretávajú s nezvyčajným javom: temne oranžovými východmi slnka a oblohou zahalenou do žltkastého oparu. Takéto zahmlené nebo často prináša aj takzvaný „krvavý dážď“ – zrážky s hrdzavým nádychom, ktoré na autách a oknách zanechávajú jemnú vrstvu prachu.

Tieto udalosti spôsobujú oblaky prachu zo Sahary, ktoré prekonávajú tisíce kilometrov cez Stredozemné more. Ako klimatická zmena mení najväčšiu púšť sveta, Európa sa čoraz častejšie ocitá v závetrí meniacej sa environmentálnej krízy.

Sahara je zdrojom viac než polovice všetkých prachových emisií na svete. V horúcich, suchých a veterných podmienkach sa častice zdvíhajú niekoľko kilometrov do atmosféry a následne putujú cez kontinenty.

Väčšina prachu smeruje na západ k Amerike, časť však putuje na sever do Európy, najmä medzi februárom a júnom. Nedávne oblaky – napríklad intenzívna calima, ktorá niekedy zahalí Španielsko – sa dostali až k Severnému moru a do Škandinávie.

Zdravotné riziká a ekonomické dôsledky

Vzťah medzi otepľujúcou sa planétou a prachom je zložitý.

Na jednej strane rastúce teploty vysušujú pôdu a urýchľujú jej vysušovanie, čo vetru výrazne uľahčuje uvoľňovanie jemných častíc. V scenároch extrémneho otepľovania by sa množstvo saharského prachu v atmosfére mohlo do konca storočia zvýšiť o 40 až 60 percent.

Na druhej strane však budúca „prašnosť“ závisí aj od veterných pomerov. Niektoré saharské pieskové a prachové búrky sú v skutočnosti za posledné dve desaťročia menej časté a menej intenzívne. Čiastočne je to dôsledok väčšieho množstva vegetácie v oblasti Sahel na južnom okraji Sahary. Dôvodom je aj to, že vetry pri zemi slabnú a menia sa globálne klimatické podmienky.

Pre Európu nejde len o vizuálny jav. Saharský prach môže výrazne zhoršiť kvalitu ovzdušia a zvýšiť koncentrácie neviditeľných častíc nad zdravotné limity.

Tieto jemné častice, známe ako PM10, dokážu preniknúť hlboko do pľúc a vyvolať astmu či kardiovaskulárne problémy. Modelové štúdie v Španielsku a Taliansku naznačujú, že saharský prach môže byť spojený až s 44 percentami úmrtí súvisiacich so znečistením PM10.

Prach prináša aj ďalšie náklady. Keď sa usádza na snehu v Alpách, stmavuje jeho povrch a znižuje schopnosť odrážať slnečné žiarenie, čo urýchľuje topenie. Môže tiež znižovať účinnosť solárnych panelov a zhoršenou viditeľnosťou narúšať leteckú aj cestnú dopravu.

Čo so saharským prachom?

Reakcia na tento rastúci cezhraničný problém si vyžaduje opatrenia na zdroji aj v postihnutých regiónoch.

V Sahare a jej okolí je kľúčové chrániť pôdu. Príliš intenzívna pastva, prehradzovanie riek či opúšťanie pôdy totiž môže zvyšovať množstvo prachu v ovzduší. Stabilizovať povrch možno napríklad obnovou vegetácie, udržiavaním prietoku riek a ochranou krehkej biokrusty – vrstvy baktérií, machov a ďalších organizmov, ktorá spája horné milimetre púštnej pôdy a prirodzene ju chráni pred veternou eróziou.

V Európe sa pozornosť sústreďuje najmä na pripravenosť. Systémy včasného varovania dnes dokážu predpovedať prachové epizódy až 15 dní vopred, čo umožňuje zdravotným úradom vydať odporúčania pre zraniteľné skupiny, aby zostali v interiéri. Jednoduché opatrenia – od lepšieho vetrania budov až po vytváranie mestských zelených plôch – môžu tiež znížiť vystavenie prachu.

V nasledujúcich desaťročiach zostane saharský „prachový pás“ viditeľným ukazovateľom zdravia našej planéty. Iba dostupné technológie a predpovede však problém nevyriešia.

Prach nerešpektuje hranice, preto si jeho riadenie vyžiada silnejšiu medzinárodnú spoluprácu a záväzné dohody – od správy riečnych povodí, aby nevysychali jazerá, až po koordinované opatrenia v oblasti verejného zdravia v celej Európe. To, či sa oranžová obloha stane len kuriozitou alebo bežnou súčasťou európskeho života, bude závisieť od toho, či vlády v Európe aj Afrike začnú toto spoločné riziko brať vážne.