To, čo sa pred mesiacmi začalo prekvapivými útokmi Spojených štátov a Izraela na Irán, sa zmenilo na dlhotrvajúci konflikt bez jasného riešenia.
Prvé údery konfliktu zabili vysokých predstaviteľov v Teheráne, vrátane najvyššieho vodcu Ali Khamenei. Nasledovali odvetné raketové a dronové útoky na Izrael, americké základne aj infraštruktúru v krajinách Perzského zálivu.
Roky napätia okolo iránskeho jadrového programu a jeho regionálneho vplyvu sa tak zmenili na otvorenú vojnu. Diplomacia pritom zlyháva, keďže obe strany čoraz viac upevňujú svoje pozície.
Na území Iránu násilie zhoršuje už aj tak napätú situáciu v oblasti ľudských práv. Správy z krajiny denne prinášajú zábery zničených štvrtí, preťažených nemocníc a rodín, ktoré utekajú pred odvetnými útokmi.
Jeden incident – americký nálet na školu v meste Mináb na juhu Iránu, pri ktorom zahynuli desiatky dievčat – ukazuje rozsah devastácie aj nejasný právny kontext vojny.
Budúci vyšetrovatelia možných vojnových zločinov si budú musieť položiť niekoľko základných otázok. Bola škola civilným objektom? Bola využívaná na vojenské účely? Aké opatrenia boli prijaté na ochranu civilistov? A bolo civilné utrpenie primerané prípadnému vojenskému zisku?
Až potom bude možné určiť zodpovednosť. To je však pravdepodobne ešte veľmi ďaleko.
Keď je právo jasné, ale zodpovednosť nie
Mnohí pozorovatelia už kritizovali slabý právny základ konfliktu.
Niektorí označili postoj Spojených štátov – predstavený v liste pre Organizácia Spojených národov (OSN), ktorý sa odvoláva na sebaobranu a ochranu Izraela pred údajnou bezprostrednou hrozbou zo strany Iránu a jeho spojeneckých skupín – za nedostatočný.
Iní tvrdia, že útoky podporujúce deklarovaný cieľ zmeny režimu boli nezákonné. Odvolávajú sa pritom na Charta OSN, ktorá zakazuje použitie sily proti politickej nezávislosti štátu a zdôrazňuje princíp nezasahovania.
V tejto chvíli sa zdá pravdepodobné, že vyvodenie zodpovednosti za údajné medzinárodné zločiny zo strany všetkých účastníkov konfliktu zostane nejasné.
Medzinárodný trestný súd nemá automatickú právomoc, pretože Spojené štáty, Izrael a Irán nie sú zmluvnými stranami Rímskeho štatútu, zmluvy, ktorou bol súd zriadený a ktorá vymedzuje jeho právomoci.
Ani postúpenie situácie súdu zo strany Bezpečnostnej rady OSN nie je pravdepodobné, keďže takýto krok by mohli vetovať jej stáli členovia.
Je možné, že zodpovednosť prinesú vnútroštátne vyšetrovania zapojených štátov? Aj to je neisté, pretože takéto vyšetrovania bývajú často utajené alebo úzko vymedzené vojenskými a právnymi autoritami.
Nezávislí vyšetrovatelia tak často musia skladať obraz udalostí z nepriamych dôkazov – satelitných snímok, overených videí, masových hrobov, zvyškov zbraní či zdravotných a pitevnych záznamov.
Takéto dôkazy síce môžu ukázať, čo sa stalo a kde, oveľa ťažšie je však spojiť škody s konkrétnymi rozhodovacími osobami a dokázať ich úmysel, najmä kým konflikt pokračuje a kľúčové vojenské dokumenty zostávajú utajené.
To neznamená, že zákony vojny sú nejasné. Vyžadujú, aby ozbrojené sily rozlišovali medzi civilistami a bojovníkmi, vyhýbali sa neprimeraným civilným stratám a prijímali praktické opatrenia na ich ochranu.
V medzinárodných trestných prípadoch je však rozhodujúce preukázať, kto útok nariadil a čo o jeho dôsledkoch vedel. Bez svedkov z vnútra systému alebo kľúčových dôkazov je to veľmi náročné, a preto zodpovednosť za vojnové zločiny často zostáva nedosiahnuteľná.
Rovnaký vzorec beztrestnosti
Podobnú situáciu sme už videli. Pokusy o vyvodenie zodpovednosti často stroskotajú na medzinárodných politických sporoch.
V roku 2014 sa Bezpečnostná rada OSN pokúsila postúpiť údajné vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti spáchané počas občianskej vojny v Sýrii Medzinárodnému trestnému súdu. Snaha zlyhala po tom, čo ju vetovali Rusko a Čína, ktoré argumentovali ochranou suverenity a možným vplyvom na politické riešenie konfliktu.
V roku 2021 Rada OSN pre ľudské práva ukončila mandát skupiny Skupina vynikajúcich expertov o Jemene, nezávislého orgánu povereného vyšetrovaním porušovania práv všetkými stranami konfliktu v Jemene. Niektoré štáty totiž hlasovali proti jeho predĺženiu. Medzinárodné spoločenstvo tak prišlo o jeden z mála mechanizmov na dokumentovanie porušovania ľudských práv.
Prebiehajúca kríza v Pásme Gazy sa tiež stala zásadným testom toho, či je možné medzinárodné právo presadzovať.
Medzinárodný trestný súd začal vyšetrovanie situácie v Palestíne a vydal zatykače na vysokých predstaviteľov Izraela aj hnutia Hamas pre podozrenia z vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti.
Takéto zatykače však závisia od štátov, ktoré ich musia vykonať – a spolupráca je zatiaľ obmedzená. Paralelné vyšetrovanie OSN navyše dospelo k záveru, že Izrael sa dopustil genocídy, no cesta k právnej zodpovednosti zostáva sporná.
V Iráne sa teraz zdá, že podobný výsledok – alebo skôr jeho absencia – je, žiaľ, veľmi pravdepodobný.