Juhokórejský súd dnes uložil bývalému prezidentovi Jun Sok-jolovi 30-ročný trest za to, že vydal príkaz na dronovú operáciu nad severokórejskou metropolou Pchjongjangom s cieľom zvýšiť napätie s KĽDR a vytvoriť tak zámienku na vyhlásenie stanného práva v decembri 2024. Informovala o tom agentúra Jonhap.
Tento proces je jedným z viacerých, ktorým Jun čelí. Vlani bol v súvislosti s krátkym vyhlásením stanného práva zbavený prezidentského úradu. Tento rok vo februári ho súd odsúdil na doživotné väzenie po tom, čo ho skonštatoval vinným zo vzbury.
Severná Kórea, ktorá je s Južnou Kóreou formálne vo vojnovom stave, obvinila Soul, že v októbri 2024 drony nad Pchjongjangom trikrát zhadzovali propagandistické letáky.
Juhokórejská prokuratúra tvrdila, že Junova snaha vytvoriť podmienky vojny s pomocou dronov zvýšila napätie so Severnou Kóreou a narušila štátnu bezpečnosť, keďže zrútenie dronov nad KĽDR mohlo viesť k úniku utajovaných skutočností, uviedla agentúra AFP.
Junovi právnici obvinenia v dronovej kauze odmietli s tým, že Jun nevydal ani neschválil žiadny príkaz na dronovú operáciu. Podľa nich išlo o reakciu na akcie Severnej Kórey, ktorá nad Južnou Kóreou vtedy vysielala balóny s odpadkami.
Jun Sok-jol vyhlásil stanné právo 3. decembra 2024 kvôli údajným sympatiám opozície voči Severnej Kórei a protištátnej činnosti opozičných predstaviteľov. Len niekoľko hodín po jeho vyhlásení sa proti prezidentovmu kroku postavil parlament a výnimočný režim nakoniec zrušila vláda.
