Africké mestské oblasti, ktoré už čelia extrémnym teplotám presahujúcim 40 stupňov Celzia, zavádzajú opatrenia, ktoré môžu byť inšpiráciou aj pre Európu.
Využívajú napríklad reflexné nátery striech, mestské zelené plochy alebo úpravy pracovných režimov. Napísal to francúzsky denník Le Monde.
V krajinách Sahelu, kde sú dlhé obdobia sucha bežné, sa extrémne teploty podľa odborníkov stávajú novou realitou. V roku 2024 boli v Burkine Faso pri teplotách nad 45 stupňov Celzia preťažené zdravotnícke systémy a výrazne sa zvýšila úmrtnosť najmä medzi staršími ľuďmi, uviedol zástupca miestneho Červeného kríža Boureima Kombelemsigri.
Krajina preto zaviedla systém varovania pred vlnami horúčav a preventívny plán s názvom "Zostaň hydratovaný a zostaň nažive". Ten je aktivovaný pri prekročení hranice 42,4 stupňa Celzia počas aspoň troch nasledujúcich dní a zahŕňa okrem iného informačné kampane, domáce návštevy u ohrozených osôb aj distribúciu vody.
Podobné opatrenia zavádzajú aj ďalšie štáty. Senegal rozšíril svoj plán proti dopadom extrémnych teplôt na celú krajinu, v juhoafrickom Kapskom Meste či v Ghane sa potom testujú projekty natierania striech špeciálnymi reflexnými farbami, ktoré znižujú prehrievanie budov.
V niektorých mestách, napríklad v Akkre či Freetowne, vznikajú nové mestské lesy a zelené strechy. Miestne samosprávy zároveň hľadajú spôsoby, ako začleniť zeleň aj do husto zastavaných štvrtí alebo neformálnych osád, ktoré rýchlo rastú kvôli urbanizácii.
Extrémne horúčavy podľa odborníkov výrazne ovplyvňujú tiež infraštruktúru. V Mauritánii či Maroku sa upravujú stavebné projekty a pracovné režimy tak, aby práca v horúčave bola bezpečná a nedochádzalo k poškodeniu ciest či zariadení.
Podľa expertov sa prispôsobovanie klímy stáva kľúčovou témou pre africké mestá, ktoré zároveň požadujú väčšiu finančnú podporu od priemyselne vyspelých krajín. Vlny horúčav sú podľa nich tichým zabijakom, ktorý každoročne spôsobí tisícky úmrtí a významné ekonomické škody.
