V Európe dnes pokračovala vlna extrémnych horúčav. Teplotné rekordy presahujúce 40 stupňov Celzia padli napríklad v Nemecku, Poľsku, na Slovensku, ale tiež v Česku.
Podľa informácií francúzskeho národného úradu verejného zdravotníctva od stredy vo Francúzsku zomrelo o 1000 ľudí viac, ako zodpovedá normálnemu stavu. Čísla pritom nie sú konečné.
Akčné plány
Európa je najrýchlejšie sa otepľujúcim kontinentom na planéte, upozornil dnes na sociálnej sieti X generálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie Tedros Adhanom Ghebreyesus a vyzval európske vlády, aby zaviedli akčné plány na ochranu zdravia populácie pred horúčavami.
V Poľsku dnes padol absolútny teplotný rekord, v meste Slubice na západe krajiny bolo nameraných 40,5 stupňa. Slubice ležia na hranici s Nemeckom približne 40 kilometrov severne od Neissemünde, kde dnes namerali 41,7 stupňa, čo je nový nemecký rekord. Doterajší rekord v Nemecku bol zo soboty a predstavoval 41,5 stupňa.
Teplotné rekordy padali tiež v Česku, kde meteorológovia už pred 15:00 namerali v Doksanoch viac ako 41 stupňov.
V Bratislave dnes podľa portálu imeteo.sk padol historický teplotný rekord, krátko pred 16:00 sa mala teplota vo štvrti Koliba dostať na 39,5 stupňa Celzia.
Slovenský hydrometeorologický ústav však poprel, že by bol prekonaný rekord. "Na území Slovenska teplota vzduchu na niekoľkých staniciach presiahla 39 st. a bolo tak väčšinou teplejšie ako v sobotu. Čo sa absolútneho maxima týka bolo o jednu desatinu chladnejšie. Nie je to veľmi rozhodujúce, ale je to prinajmenšom zaujímavé," napísal na sociálnej sieti.
Najteplejšie bolo na dvoch staniciach - Kamenica nad Hronom a Turňa nad Bodvou. Na Štrbskom plese dosiahlo maximum podľa operatívnych údajov 29,5 stupňa Celzia.
Historické rekordy
Horúčavy ovplyvnili na Slovensku vlakovú dopravu. Po znížení maximálnej povolenej rýchlosti na tratiach pre horúčavy naberajú diaľkové vlaky meškania v trvaní zhruba do 60 minút.
Bratislava už z piatka na sobotu zažila rekordne teplú noc, keď teplota na Kolibe podľa skorších údajov meteorológov neklesla pod 26,3 stupňa Celzia.
Podľa francúzskej meteorologickej služby Météo-France je súčasná vlna horúčav z meteorologického hľadiska v celej krajine výnimočná. Bolo prekonaných množstvo mesačných i historických rekordov.
ANSP uvádza, že 24. júna bolo vo Francúzsku zaznamenaných viac ako 1200 úmrtí z rôznych príčin a 25. a 26. júna dokonca viac ako 1400 úmrtí denne.
Pre porovnanie, úrad uvádza štatistiky z apríla a mája, keď denne zomieralo približne 900 až 1000 ľudí. Nárast počtu úmrtí je pritom výraznejší v regiónoch, v ktorých bol v posledných dňoch vyhlásený najvyšší červený stupeň pohotovosti v súvislosti s horúčavami.
"V tejto chvíli žije 150 miliónov ľudí v podmienkach extrémnych horúčav, stovky ľudí zomreli, školy sú uzavreté a energetické siete kolabujú," uviedol dnes šéf WHO Ghebreyesus. Dodal, že od 21. júna bolo na starom kontinente v súvislosti s horúcim počasím zaznamenaných viac ako 1300 nadmerných úmrtí.
"Tepelný stres je často označovaný ako ‘tichý zabijak‘ a európske domy, pracoviská a školy nie sú na tieto teploty stavané," uviedol šéf WHO.
Ochrana zdravia
"Najmä nabádame európske krajiny k zavádzaniu akčných plánov na ochranu zdravia pred horúčavami v rámci širšieho programu na ochranu zdravia pred dopadmi zmeny klímy," zdôraznil Ghebreyesus.
Po znížení maximálnej povolenej rýchlosti na tratiach pre horúčavy naberajú diaľkové vlaky meškania v trvaní zhruba do 60 minút.
Vysoké teploty spôsobili problémy v doprave tiež v Nemecku, a to predovšetkým na železnici. Prepravné spoločnosti vrátane Deutsche Bahn vyzvali, aby ľudia - ak nemusia - cez víkend vôbec necestovali.
Podľa autoklubu ADAC sa na viacerých miestach krajiny kvôli teplotám zvlnila vozovka, takže neraz musia vodiči počítať s uzáverami a s kolónami.
Vlak so zhruba 630 cestujúcimi zostal stáť bez fungujúcej klimatizácie v brandenburskom okrese Prignitz na severe Nemecka. Podľa agentúry DPA sa totiž súprava na trase z Hamburgu do Prahy ocitla bez prívodu elektriny v dôsledku poškodenia trakčného vedenia.
Troch ľudí s problémami s krvným obehom ošetrili v nemocnici. Ako prvý o incidente informoval regionálny denník Märkische Allgemeine s tým, že ide o vlak Českých dráh. Ich hovorca neskôr spresnil, že hoci išlo o súpravu Českých dráh, operátorom vlaku v Nemecku je tamojší národný dopravca Deutsche Bahn.
Zmena klímy
Súčasná vlna horúčav je v strednej Európe jednou z najväčších, pričom vedci upozorňujú, že tento jav má negatívny vplyv na fungovanie spoločnosti.
Epizód, keď maximálna denná teplota presiahne aspoň tri dni po sebe 30 stupňov Celzia, pribúda a vlny sa vyskytujú častejšie. Zrejme najzávažnejšími dopadmi sú tzv. nadúmrtia, teda počet zosnulých presahujúci priemer, uviedla v tlačovej správe Monika Hojdanová z Ústavu výskumu globálnej zmeny AV ČR - Czechglobe.
Vlny horúčav možno hodnotiť podľa zasiahnutého územia, podľa dĺžky či podľa dopadov. Doteraz najdlhšia zaznamenaná vlna v Česku trvala 36 dní, zhruba od polovice júla do polovice augusta 2015. "Vtedy od 3. do 15. augusta zomrelo o 17 percent viac ľudí na následky srdcovocievnych ochorení ako vo zvyšku roka v priemere. Denne to znamenalo úmrtie 22 ľudí navyše," uviedla Hojdanová.
Vedci dlhodobo upozorňujú, že na základe modelov vývoja klímy do konca storočia budú v ďalších rokoch vlny horúčav častejšie, dlhšie a intenzívnejšie.
"Od roku 1961, odkedy máme k dispozícii výsledky meraní zo siete staníc, pozorujeme v Česku predlžovanie vĺn horúčav predovšetkým v nížinách," dodala Hojdanová.
Analýza organizácie World Weather Attribution tento týždeň upozornila, že súčasné teploty by boli pred 50 rokmi takmer nemožné. Podobná vlna horúčav by vtedy bola o tri a pol stupňa chladnejšia. Príčinou je jednoznačne globálna zmena klímy, dodala WWA.
