Novým náčelníkom Generálneho štábu Armády ČR (GŠ AČR) sa stal generál Miroslav Hlaváč. Vo funkcii nahradil Karla Řehku, ktorému sa skončilo funkčné obdobie.
Český prezident Petr Pavel pri vymenovaní Hlaváča za nového šéfa českej armády v utorok na Pražskom hrade zdôraznil, že ho čaká neľahké obdobie súvisiace s modernizáciou armády, ale aj konfliktmi na Ukrajine a Blízkom východe či čiastočným ústupom americkej armády z Európy.
Neľahké obdobie
Pavel sa najskôr poďakoval doterajšiemu šéfovi českej armády Řehkovi, u ktorého ocenil jeho otvorenosť, s ktorou vystupoval aj na verejnosti. Podotkol, že poskytovať objektívne a neskreslené informácie o stave armády a obrane, ktoré sa nemusia politikom páčiť, je náčelníkovou povinnosťou.
Od nového náčelníka očakáva, že bude pokračovať v nastavenom trende. „Čaká ho neľahké obdobie nielen v oblasti modernizácie armády, ktorá sa deje pomalšie, než by sme si priali. Čaká vás obdobie, keď budeme musieť implementovať nejaké nutné zmeny súvisiace s vývojom konfliktov nielen na Ukrajine, ale aj na Blízkom východe.
Budeme sa musieť prispôsobiť novej realite v Aliancii, ktorá sa bude musieť vyrovnať s čiastočným ústupom nielen z hľadiska počtu, ale aj schopností americkej armády z Európy. A budeme musieť reagovať na zvýšené požiadavky na budovanie schopností našej armády v relatívne krátkom čase,“ načrtol situáciu prezident so slovami, že nebude ľahká.
Minister obrany hlasoval proti
„Pevne dúfam, že skromná účasť ústavných činiteľov nie je odrazom pozornosti venovanej armáde a našej bezpečnosti,“ podotkol prezident, čím poukázal na to, že na slávnostnom akte sa z členov vlády a ďalších ústavných činiteľov zúčastnil len minister obrany Jaromír Zůna. Práve on bol jediným, ktorý za Hlaváča v máji na rokovaní vlády nehlasoval.
Minister vláde na túto funkciu navrhol štyroch kandidátov, o ktorých vopred hovoril s premiérom aj prezidentom, Hlaváč však medzi nimi nefiguroval. Podľa médií prišiel s jeho menom na zasadnutie vlády, na ktorom sa o nástupcovi Řehku hlasovalo, až premiér Andrej Babiš.
Jeho návrh podporili všetci ministri okrem Zůnu. Ten podľa svojich slov hlasoval proti, lebo si dokázal predstaviť vhodnejšieho kandidáta. Neskôr na otázky médií, ako bude na základe týchto skutočností vyzerať jeho spolupráca s Hlaváčom, odpovedal, že sú profesionáli a dokážu spolupracovať.
Hlaváč je trojhviezdičkový generál (generálporučík), tri roky bol zástupcom Řehku. Strednú vojenskú školu študoval v slovenskom Martine, vysokú školu vo Vyškove a následne si ďalšie vzdelanie doplnil aj v Holandsku, vo Veľkej Británii či v Spojených štátoch.
V armáde začal slúžiť v roku 1983 pri delostrelectve. Má za sebou niekoľko zahraničných misií napríklad na Balkáne a bol tiež veliteľom jednotky v Afganistane. Získal mnoho vyznamenaní.
