Vlna horúčav, ktorá zasiahla Belgicko v druhej polovici júna, bola najsmrteľnejšia v novodobej histórii. Zomrelo o 1747 ľudí viac, ako je pre toto obdobie roka obvyklé, informoval denník The Brussels Times. Belgické úrady hovoria o náraste úmrtnosti o 47,8 percenta.

Belgický Inštitút verejného zdravotníctva Sciensano v stredu zverejnil nové údaje o počte takzvaných nadúmrtí počas poslednej vlny horúčav, ktorá trvala od 18. júna do 1. júla. Podľa nových zistení bola miera nadúmrtnosti ešte vyššia, ako sa pôvodne uvádzalo.

Predbežné údaje hovorili o 39-percentnom náraste úmrtnosti, čo predstavovalo 1222 úmrtí navyše. Tieto údaje však zahŕňali len obdobie do pondelka 29. júna.

Novozverejnené údaje teraz zahŕňajú nadúmrtia až do 1. júla, keď teploty konečne klesli, nie len do oficiálneho konca vlny horúčav 29. júna.

Najsmrteľnejším dňom bol 27. jún, keď zomrelo 641 ľudí, čo znamená, že počet úmrtí bol o 146,5 percenta vyšší ako býva obvyklé. Taktiež nasledujúci deň, 28. júna, zostala úmrtnosť mimoriadne vysoká - bolo zaznamenaných 632 úmrtí.

Podľa inštitútu Sciensano na konci júna v Belgicku bežne zomiera približne 260 ľudí denne.

Vlna horúčav zasiahla veľkú časť Európy približne medzi 20. a 28. júnom. Podľa vedcov išlo o najintenzívnejšiu vlnu extrémnych teplôt, aká bola na kontinente kedy zaznamenaná. Horúčavy spôsobili výpadky v energetike, poškodili infraštruktúru a zaťažili zdravotnícke systémy. Podľa odborníkov bola ich intenzita takmer určite dôsledkom klimatických zmien.