Najmenej dva nové ostrovy identifikovali vedci za posledné dva roky v Kaspickom mori. Hladina najväčšieho jazera sveta rýchlo klesá, čo sa prejavuje dramatickými zmenami v jeho severnej, podstatne plytšej časti.
Tulenie ostrovy nájdete v severovýchodnom cípe Kaspického mora, len dvadsať kilometrov od brehov Kazachstanu. Prvé správy o nich pochádzajú z roku 1667, keď sa na nich ukryli priaznivci kozáckeho rebela a piráta Stenka Razina a z Astrachanu proti nim vyplávala trestná výprava asi štyridsiatich lodí.
Lov tuleňov
Na najväčšom z ostrovov sa kedysi lovili tulene a škvaril sa tam ich tuk, ešte za Stalina tam stála rybárska dedinka. Dnes je súostrovie úplne pusté, pokiaľ nepočítame meteorologickú stanicu a stanovište kazašských pohraničníkov.
K piatim najväčším ostrovom nedávno pribudlo niekoľko nových. Jeden z nich sa vynoril asi tridsať kilometrov od pobrežia, dostal meno Rybársky a podľa záberov dostupných na internete je už slušne zarastený trávou. Na niektorých nových ostrovoch vraj dokonca žijú vlky, diviaky a jazvece.
Podobný objav minulý rok v máji oznámili vedci zo Širšovovho oceánologického ústavu Ruskej akadémie vied. Neďaleko Astrachanu, asi tridsať kilometrov juhozápadne od ostrova Malyj Žemčužnyj, zmapovali úplne nový ostrov, ktorého existenciu už predtým naznačovali satelitné snímky.
Nové ostrovy
Ruskí vedci ho natočili z dronu, výsadok pre zlé počasie a plytké vody nebol možný. „V čase prieskumu sa povrch ostrova javil ako vlhká rovina členená chrbtami piesočných vĺn,“ stojí v správe Širšovovho ústavu. „Ak bude hladina Kaspického mora naďalej klesať, ostrov sa môže zväčšiť a stať sa útočiskom pre vtáky a tulene kaspické.“
Ako je dobre známe, Kaspické more nie je more, ale bezodtokové jazero s mierne slanou vodou. Zatiaľ čo na juhu pri brehoch Iránu dosahuje hĺbku až tisíc metrov, jeho severná časť je veľmi plytká a práve tu sú v posledných rokoch najviac viditeľné dosahy jeho rýchleho vysychania.
Satelitné dáta ukazujú, že hladina Kaspického mora klesá o sedem centimetrov ročne a do konca storočia môže klesnúť až o 21 metrov.
To by znamenalo, že severná časť najväčšej vnútrozemskej vodnej plochy sveta do roku 2050 takmer zmizne. Hlavnou príčinou je klimatická zmena a znížený prítok z Volgy, ktorá zabezpečuje viac ako 86 percent prítoku.
