Po stáročia vzhliadali ľudia žijúci na úpätí Mont Blancu k zdanlivo večnému ľadu a snehu na najvyššom vrchole západnej Európy.
Práve podľa vždy prítomného snehu dostala hora svoje meno – „Biela hora“. Globálne otepľovanie však tento obrázok znepokojujúcou rýchlosťou borí, píše agentúra AP.
Vlna horúčav
Rekordné vlny horúčav tohto leta a vyšplhali až do vysokých alpských oblastí, kde permafrost po stáročia slúžil ako lepidlo udržiavajúce krajinu pohromade. Z vysokých topiacich sa útesov odpadávajú kamene, kvôli ktorým sú bežne dostupné trasy dočasne neprechodné.
„Smútime pre našu horu a pre to, ako sa mení. Je to ako rana do brucha,“ hovorí o situácii Stéphane Bozon, viceprimátor francúzskeho mestečka Chamonix-Mont-Blanc, nachádzajúceho sa na úpätí hory na hranici s Talianskom.
„Od polovice júla sledujeme zvýšený výskyt zosuvov kameňov. Sledujeme, ako ústup ľadovca a topenie snehu sťažujú prístup do niektorých oblastí, pretože sa ľadovec trhá a skaly sa boria, pre čo je do niektorých miest ťažké sa dostať alebo nimi prejsť,“ uviedol.
V nadväznosti na tragické povodne z 26. augusta tohto roku v Nepále a Číne, spôsobené pádom kusu ľadovca a skalného podložia do himalájskych riek, sa AP o neistej situácii Mont Blancu rozprávala s vedcami aj miestnymi obyvateľmi.
Pri otepľovaní môže mať každý stupeň ďalekosiahle následky. Podľa informácií francúzskej národnej meteorologickej služby Météo-France dosiahla tento rok v júli priemerná teplota na jednom z vrcholov Montblanského masívu Aiguille du Midi, týčiaceho sa do výšky 3 842 metrov, historické maximum 3,3 stupňa Celzia. V roku 1994 bol pritom priemer za tento mesiac iba 1,6 stupňa.
Klimatická zmena
„Hoci predtým vo vysokých nadmorských výškach snežilo, teraz prší,“ uviedla Vanda Bonardová, šéfka talianskej sekcie mimovládnej organizácie CIPRA, zaoberajúcej sa ochranou Álp. „Takže tiež vidíme dosah na stabilitu terénu,“ dodala.
Vlny horúčav poškodili permafrost, ktorý po tisíce rokov ako cement držal alpské skalné steny pohromade. Napríklad v Lombardii sa podľa miestnej ľadovcovej správy povrchová plocha tunajších ľadovcov zmenšila od roku 1991 o 40 percent.
„Neznamená to, že by sa všetky skalné steny mali zrútiť počas nasledujúcich rokov alebo desaťročí, ale dosť z nich je na hrane toho, aby stratili stabilitu, a dnes sú stabilné práve vďaka ľadu. Ako sa mení ľad, videli sme tento rok obrovské množstvo zosuvov kameňov a boriacich sa skál,“ hovorí expert na dosahy klimatických zmien na horský sneh a ľadovce Ludovic Ravanel.
Za zborenie skaly sa považuje, keď objem padajúceho kameňa presiahne 100 kubických metrov. Podľa Ravanelových odhadov by počet tohtoročných zborení mal dosiahnuť približne 400, čo je desaťkrát viac ako pred dvadsiatimi rokmi. Naposledy podľa neho bola situácia takto zlá v „katastrofickom roku“ 2022, keď došlo k takmer 300 zboreniam.
Horský sprievodca zo Chamonix Stuart MacDonald pri výšľapoch ľuďom ukazuje, kde bol ľadovec vlani a kde pred desiatimi rokmi, čo v návštevníkoch väčšinou vyvolá silnú reakciu.ä Sám je v šoku, s akou rýchlosťou ľadovce ustupujú.
Pre padajúce kamene bola jeho práca tento rok ťažšia a dokonca musel niektoré plány zrušiť. „Počujete to skôr, ako to vidíte, a potom sa otočíte a vidíte obrovské množstvo kameňov rútiacich sa zo svahu. Dokáže to byť celkom desivé,“ opisuje MacDonald.
„Najdesivejšie je, že občas tieto kamene padajú na trasy, ktoré sme v rovnakom ročnom období v predchádzajúcich rokoch bežne využívali. Keď sa pozriete na trasu, ktorú ste napríklad vlani v júli alebo v auguste prešli, a vidíte, že teraz by to bolo nemožné, dokáže to byť depresívne,“ dodal.
