Rusko v utorok odsúdilo novú bezpečnostnú iniciatívu Paríža, ktorá európskym krajinám ponúka ochranu francúzskeho jadrového dáždnika. Považuje ju za „bezohľadnú“ politiku, pretože pre Moskvu „vytvára riziká“, píše agentúra AFP.
„Samozrejme, vytvára to pre nás riziká. A samozrejme, musíme to monitorovať,“ povedala novinárom hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová, známa ostrou protizápadnou rétorikou. Podľa nej umiestnenie francúzskych jadrových prostriedkov bližšie k hraniciam by ruskej armáde v prípade konfliktu len „uľahčilo“ ich zasiahnutie.
„Túto francúzsku iniciatívu by sme – povedané veľmi diplomaticky a mierne – označili za bezohľadnú,“ vyhlásila.
Fínsko v pondelok oznámilo svoje pripojenie k francúzskej iniciatíve a počet európskych krajín sa tým zvýšil na 10. Pôvodne sa do iniciatívy zapojilo osem krajín: Belgicko, Británia, Dánsko, Nemecko, Grécko, Holandsko, Poľsko a Švédsko, v máji sa pridalo Nórsko a Estónsko o vstupe do iniciatívy „rokuje“. V pondelok to uviedol pre agentúru AFP premiér Kristen Michal.
Umožňuje im to na svojom území dočasne hostiť francúzske lietadlá schopné niesť jadrové zbrane. Paríž si ponecháva kontrolu nad svojím jadrovým arzenálom a konečné rozhodnutie o použití zostane v rukách francúzskeho prezidenta.
Fínsko bolo súčasťou Ruského impéria 108 rokov až do 6. decembra 1917. Po Zimnej a Pokračovacej vojne v období druhej svetovej vojny stratilo prístup k Barentsovmu moru na severe a jeho územné straty dosiahli viac ako 10 percent predvojnovej rozlohy v prospech ZSSR.
V súčasnosti s Ruskom zdieľa hranicu dlhú 1300 kilometrov. Svoju dlhoročnú politiku vojenskej nezúčastnenosti ukončilo vo februári 2022, keď prezident Putin rozpútal plnoformátovú inváziu proti Ukrajine a v roku 2023 vstúpilo do NATO.
