Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
04.06.2017, 23:55

Otázky a odpovede. Ako odstúpenie Spojených štátov od klimatickej dohody ovplyvní svet?

Otázky a odpovede. Ako odstúpenie Spojených štátov od klimatickej dohody ovplyvní svet?
Zdroj: Reuters

O čo vlastne v Parížskej klimatickej dohode ide a ako vystúpenie Spojených štátov ovplyvní svet? HN vám prinášajú sedem otázok a odpovedí.

1. Prestane Parížska dohoda kvôli USA platiť?
Na to, aby Parížska dohoda vstúpila do platnosti, stačilo, aby ju podpísalo a ratifikovalo 55 krajín, ktoré dokopy vypúšťajú do ovzdušia 55 percent svetových emisií. Dohodu už vrátane USA ratifikovalo 144 krajín, ktoré dovedna produkujú 83 percent skleníkových plynov. Spojené štáty sú zodpovedné za 18 percent svetových emisií. Dohoda preto platiť neprestane.

2. Ktoré krajiny nepristúpili k Parížskej dohode?
Parížsku dohodu nepodpísali len dve krajiny – Sýria a Nikaragua. V Sýrii prebieha občianska vojna a Nikaragua sa odmietla pripojiť na protest. Tvrdí, že dohoda je príliš mäkká, a preto si ide podľa vlastného plánu. Už do roku 2020 chce vyrábať až 90 percent energie z obnoviteľných zdrojov.

3. Je dohoda pre krajiny záväzná?
Je aj nie je. Podmienky stanovené v dohode sú po ratifikácii záväzné. Ak ich však štáty neplnia, nehrozia im žiadne sankcie. Idea je v tom, že by sa krajiny mali inováciami ťahať navzájom. V prípade mocenských hráčov by vynútiteľnosť aj tak nehrala žiadnu rolu.

4. Aký je proces odstúpenia od dohody?
Ak by Trump postupoval štandardne, môže odstúpenie oznámiť až o tri roky a potom rok čakať, kým USA reálne z dohody vystúpia. Dovtedy by mala krajina plniť všetky svoje záväzky. Oficiálne by dohoda prestala platiť 4. novembra 2020, čo je len jeden deň po nasledujúcich voľbách amerického prezidenta. V hre sú však aj menej štandardné možnosti. Trump napríklad môže vyhlásiť Parížsku dohodu za zmluvu, ktorú by podľa ústavy musel dvoma tretinami prijať senát. A senát pod vedením republikánov by to neurobil.

5. Ak USA odstúpia od zmluvy, neznevýhodní to výrobcov inde vo svete?
Práve o tom diskutovali lídri na samite OSN v Marakéši, kde sa spresňoval postup plnenia Parížskej dohody. Ako riešenie sa skloňovalo napríklad zavedenie uhlíkového cla, ktoré by iné krajiny uvalili na USA za ich neochotu okresať svoje emisie v súlade s globálnym cieľom. Je to však kontroverzný krok. Zatiaľ sa počíta s podporou zelených inovácií tak, aby boli produkty zainteresovaných krajín v dlhodobom horizonte tie konkurencieschopnejšie.

6. O čo v dohode ide a prečo práve dva stupne?
Cieľom Parížskej klimatickej dohody je zaistiť, aby globálna teplota nestúpla o viac než dva Celzia oproti predindustriálnej dobe. Dosiahnuť sa to má obmedzením emisií, ktoré prispievajú k skleníkovému efektu, a tým ku globálnemu otepľovaniu. Dva stupne sú umelo určená hranica, no podľa vedcov viac-menej korešpondujú s hranicou, kedy ešte ľudská civilizácia dokáže zvládnuť dosahy rýchlo zmenenej klímy.

7. Stačí dohoda na to, aby teplota nestúpla o viac než dva stupne?
Názory vedcov sa rozchádzajú. Podľa podkladov k dohode by to stačiť malo. Čoraz väčšia časť vedeckej obce je však skeptická. Ak by sa aj naplnili súčasné sľuby, globálna teplota by sa zvýšila v rozmedzí o 2,6 až 3,1 stupňa Celzia, predpokladá klimatológ z Českej akadémie vied Alexander Ač. Odborník na klimatickú zmenu Juraj Mesík upozorňuje, že všetky civilizácie doteraz fungovali pri veľmi stabilnej teplote, oproti dnešku o stupeň chladnejšej klíme. „Či a ako dlho dokáže civilizácia fungovať pri vyšších teplotách, nikto nevie povedať. A už vôbec nie, koľko ľudí dokážu teplejšie a suchšie kontinenty uživiť,“ dodal Mesík.

Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.