Nová vláda teraz sľubuje, že je ochotná urobiť kompromis - ako cenu za to, že sa dostane do NATO a potom aj do Európskej únie. Konkrétne návrhy zatiaľ Skopje neprezradilo.
Keď sa na začiatku 90. rokov rozpadala Juhoslávia, vyzeral problém, ktorý bol s Macedónskom, ako smiešny v porovnaní s konfliktami v Chorvátsku či Bosne. Išlo predsa len o slovo - Grécko za žiadnu cenu nechcelo pripustiť, aby sa susedný štát volal ako jeho provincia na severe.
Historická šanca
Macedónsky problém však "prežil" aj krvavé vojny jeho susedov. Teraz nová macedónska vláda ponúka kompromis. Chce si ním otvoriť dvere do Severoatlantickej aliancie i EÚ.
Nový minister zahraničia Nikola Dimitrov teraz oznámil, že jeho krajina prednesie nové návrhy na to, ako by sa mala menovať. Urobil tak tesne pred stredajším rokovaním v Aténach. "Ak sme dobrými susedmi, potom snáď politici v Grécku pochopia, že je to historická šanca," dodal.
Viacero hrozieb
Krajina samú seba od vyhlásenia nezávislosti v roku 1991 nazýva Macedónskou republikou. To však odmietajú Gréci, ktorí tvrdia, že názov v sebe obsahuje hrozbu národných, kultúrnych a hlavne územných nárokov na rovnomennú grécku provinciu.
Macedónsko sa napriek tomu v roku 1993 dočkalo medzinárodného uznania - bolo prijatá do OSN a Medzinárodného menového fondu. V oboch prípadoch však pod názvom Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko. Anglická skratka tohto názvu FYROM je stále používaná v dokumentoch medzinárodného spoločenstva.
A ďalej už mladú republiku Grécko nepustilo. Kandidátom na členstvo v EÚ je Macedónsko od roku 2005, prístupové rozhovory však kvôli odporu Atén doteraz nezačali. Prihlášku krajiny do NATO Grécko v roku 2008 vetovalo.
Problémová vlajka
Macedónsko napriek tomu ďalej trvalo na svojom názve. A ďalšie polienka do ohňa sporu pridávala predchádzajúca macedónska vláda, do značnej miery opierajúca sa o nacionalistov. Jej premiér Nikola Gruevski si "privlastnil" Alexandra Macedónskeho, slávneho gréckeho bojovníka z čias antiky, a vláda po ňom pomenovala okrem iného letisko (to hlavné v metropole Skopje) aj diaľnicu.
Posledné veľké protesty Atén zazneli, keď bola na hlavnom námestí v Skopje vztýčená socha "bojovníka na koni" v nadživotnej veľkosti, jasne odkazujúca práve na Alexandra Macedónskeho.
Grékom nevadil len názov republiky - výhrady mali po vyhlásení republiky aj voči macedónskej vlajke. Tá v pôvodnej podobe znázorňovala aj takzvané verginské slnko, ktoré má na svojej vlajke rovnomenná grécka provincia. A mestečko Vergina, spojené so starovekým Macedónskym kráľovstvom (v 70. rokoch minulého storočia tu bolo objavené pohrebisko jeho panovníkov), leží na gréckom území. V tomto spore Macedónsko ustúpilo už v roku 1995, kedy charakteristické znaky verginského slnka na vlajke zmenilo.
Návrhy existujú
Nastane podobný kompromis aj teraz? Nová macedónska vláda naznačuje, že by jej návrhy mohli grécku stranu uspokojiť.
Ako by mohol kompromis vyzerať? Počas sporu už padlo veľa návrhov, ako by sa mohlo Macedónsko pomenovať. Napríklad Nová republika Macedónsko, Republika Horné Macedónsko, Stredobalkánska republika ...
30-ty člen NATO
Macedónske úrady však nechcú svoje návrhy vopred upresniť. "Je to téma, ktorá leží na stole cez dvadsať rokov a žiadne unáhlené vyhlásenie by jeho vyriešeniu nepomohlo," pripomenul minister Dimitrov. Najpravdepodobnejšie je teraz to, že sa štát do definitívneho vyriešenia sporu zmieri s doterajším názvom FYROM.
Krajina však dúfa, že atmosféra je dohode s Gréckom naklonená. Nádej na kompromis podľa Macedónska dávajú hlavne obavy NATO z ruských aktivít na Balkáne.
"Sme vlastne veteránmi procesu prijímania do aliancie," hovorí Dimitrov. Podľa neho je krajina schopná splniť nároky na vstup do NATO veľmi rýchlo. Jeho snom je, aby po nedávnom vstupe Čiernej Hory zaokrúhlilo počet členov NATO na tridsať práve Macedónsko. "Myslím si, že by to prispelo k upokojeniu v regióne," dodáva.