Píše sa rok 2030. Ráno vstanete, dáte si sprchu, prebehnete očami pracovné e-maily a popri príprave raňajok si cez aplikáciu v smartfóne (či čomsi podobnom) zavoláte auto. Po chvíli vám múdry telefón (alebo čosi podobné) pípnutím oznámi, že váš povoz je pripravený pred domom a vy sa môžete vybrať do práce. V aute zadáte cieľovú stanicu a pohodlne sa usadíte. Počítač vás už tichou a plynulou jazdou dovezie, kam potrebujete.
Aspoň to je vízia, ktorú pred časom predstavili autori štúdie z dielne think-tanku RethinkX, ktorú si všimol magazín Vice. Autori štúdie James Arbib a Tony Seba v nej prišli s trochu provokatívnou tézou, že všetky tie rôzne analýzy nástupu elektromobility a zdieľaných autonómnych áut - a nie je ich málo - sú vlastne chybné. Nepočítajú totiž s čímsi, čo autori v analýze nazvali “s-krivkou”.
Mobily, mikrovlnky aj digitálne foťáky
Nie je to tak dávno, kedy boli mobilné telefóny ťažké a drahé opachy, v časoch, kedy nebolo zďaleka ničím výnimočným vidieť ľudí telefonovať z verejných telefónnych búdok. No potom sa v jednej chvíli čosi zmenilo - pozvoľný štart mobilných telefónov sa zmenil na šprint - a netrvalo dlho a mobilný telefón mal prakticky každý. To je tá “s-krivka”.
Dnes už telefónne búdky nenájdete - veď v Košiciach či Bratislave už nenájdete jednu jedinú - a dnešným deťom sa bude len ťažko vysvetľovať, k čomu vlastne slúžili. A presne takýto scenár autori štúdie RethinkX predpovedajú aj dnešným autám so spaľovacím motorom, ktoré by mali vystriedať elektromobily.
Napovedajú tomu však aj ďalšie analýzy. Podľa portálu Inside EVs dosiahol predaj elektromobilov v Británii v júni nový rekord, podľa údajov, ktoré zozbieral blog Volewica dosiahol aj ich celkový globálny predaj nové rekordy a krivka je výrazne rastová a zrýchľuje sa. Kým napríklad tvorili predaje ešte pred necelými dvomi rokmi približne percento, v máji to bolo globálne už 1,73 percenta.
Odhliadnuc od všetkých týchto trhových analýz, napovedá tomu aj jednoduchá obsahová analýza mediálnych výstupov. Stačí si zadať správne kľúčové slovo a vidíme, že prakticky neprejde deň, kedy by médiá neinformovali o nejakom ďalšom míľniku spojenom, či už priamo s elektromobilitou alebo s prechodom na ešte donedávna alternatívne zdroje energie a nové prístupy k skladovaniu energií.
Príkladom je celkom čerstvá informácia o najväčšej 100 megawattovej batérii, ktorú ako oznámil britský portál BBC, sa chystá v Austrálii postaviť americká spoločnosť Tesla spolu s expertom na solárnu energiu Neoen. Cieľom je nielen znížiť nestabilitu tamojšej siete, ale tiež umožniť ďalej zvyšovať podiel obnoviteľných zdrojov v tamojšom hospodárstve.
A ako to súvisí s elektromobilmi? Veľmi úzko. Platí totiž, že čím väčší pokrok vo vývoji batérií sa dosiahne, tým lacnejšie budú elektromobily. Pre predstavu, podľa údajov firmy Chrysler tvorí až 40 percent ceny z ich nového modelu Chevrolet Bolt (v Európe predávaný ako Opel Ampera) práve batéria, čo pri jeho cene predstavuje približne 14-tisíc eur. Síce je to pomerne veľká batéria - konzervatívny odhad dojazdu je 320 kilometrov - ale stále veľmi drahá.
Tlakom na vývoj batérií sa však ich cena znižuje. Ilustrujú to čísla, ktoré ešte minulý rok prezentovala analýza Bloomberg New Energy Finance. Vyšlo z nej, že náklady na lítium-iónovú batériu len medzi rokmi 2010 a 2015 klesli o dve tretiny a jeden kWh batérie tak v roku 2015 vyšiel na 350 dolárov. O čosi novšia analýza konzultačnej firmy McKinsey & Company zo začiatku tohto roka už hovorí o znížení o 80 percent a cene 227 dolárov. A Tesla tvrdí, že jej aktuálny Model 3 sa už dostal na 190 dolárov a cena ďalej klesá. Trend je zjavný.
Ďalší krok - zdieľané autá na prázdnych cestách
Pri prestupe z dymiacich nafťákov a benziňákov však analýza RethinkX spomínaná v úvode zďaleka nezostala. Jej nadväzujúcou tézou totiž je, že spejeme k celkovej zmene paradigmy. Vplyvom vývoja podľa jej autorov reálne hrozí, že sa celkom vzdáme vlastníctva áut a presedláme na zdieľané a na dôvažok aj autonómne autá.
Podľa autorov za tým bude celkom jednoduchá matematika, ktorá dokáže prebiť aj americkú lásku k vlastníctvu automobilov. Bude to totiž zvlášť pre mestských ľudí, ktorí obvykle cestujú na krátke vzdialenosti, výrazne lacnejšie. Podľa výpočtu to pre nich môže byť lacnejšie až desaťnásobne - čo už istotne stojí za úvahu, obzvlášť ak to vašu mobilitu negatívne neovplyvní. Skôr naopak. Ide tak predovšetkým o zmenu myslenia.
Podľa analýzy tiež platí, že ak sa raz počet takýchto áut prehupne cez určité kritické množstvo, stane sa pre zmenu pridrahým jazdiť na autách so spaľovacími motormi. Jednoducho bude pridrahé ich udržiavať, počet čerpacích staníc začne klesať, náhradné diely budú čoraz menej dostupné. To ďalej primäje k zmene aj ľudí žijúcich mimo miest, ktorí majú obvykle hlbšie do vrecka.
Samozrejme každá analýza má aj svoja riziká. A má ich aj táto. Najprv je nutné, aby vôbec mohli autonómne vozidlá legálne vstupovať do cestnej premávky. No prvé lastovičky sa už objavujú - napríklad Kalifornia už v marci tohto roku prišla s návrhom pravidiel pre vstup plne autonómnych vozidiel na cesty.
Tento scenár má ešte jedno pozitívum, na ktorý štúdia takisto upozorňuje. Tým, že potreba vlastniť auto prestane dávať ekonomický a iný zmysel, postupne klesne aj celkový počet automobilov. Podľa štúdie až o 80 percent. Nebudeme jazdiť menej, ale budeme tie isté autá využívať omnoho aktívnejšie. Vďaka nižšej hustote však bude mať doprava potenciál stať sa na jednej strane plynulejšou a bezpečnejšou, zároveň sa otvorí priestor pre funkčnejšiu verejnú dopravu takisto na elektrickej autonómnej báze.
Je to len niekoľko dní od chvíle, ako Bratislava oznámila otvorenie prvej služby zdieľaných elektromobilov. Vybavíte si kartičku, prídete na odberné miesto, sadnete do auta, vybavíte si čo treba a vrátite ho späť, neskôr aj na celkom iné zberné miesto. Toto je prvý krok, ktorý napovedá, že sa Slovensko vydáva nielen smerom k elektromobilite, ale aj k novému modelu myslenia povedzme o vlastníctve automobilu. Automobilu, ktorý prestane byť znakom statusu, ale stane sa bežným spotrebičom. Teda tým, čím v skutočnosti je.
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
