Výrobky označené logom Fairtrade (tzv. Férový obchod) a zvlášť reklamy na tieto produkty si zvykneme spájať s obrázkami vysmiatych roľníkov. No nie každý je za týmto marketingovým pozlátkom šťastím bez seba.

Stať sa producentom výrobkov s logom Faitrade nie je jednoduché. Vyžaduje si to dodržiavanie prísnych štandardov, čo je v neustále sa meniacich trhových a organizačných podmienkach zložité a pre malých farmárov neisté.

Preto, keď sa organizácia Faitrade, ktorá iniciatívu zastrešuje, rozhodla vpustiť do systému aj veľké nadnárodné spoločnosti, ako je Nestlé či Starbucks, začali mať malí producenti pochybnosti o celkovom význame systému.

Globálna sieť

Posledné dva roky som strávila v teréne výskumom a spoluprácou s malými Fairtrade producentmi vína v Argentíne, Čile a Juhoafrickej republike. Zistila som pritom, že títo malí vinári na jednej strane vnímajú výhody, ktoré im dáva fakt, že patria k Fairtrade, no zároveň otvorene hovoria aj o nedostatkoch, o ktorých spotrebitelia obvykle nemajú tušenie.

Už sú to viac než dve dekády od chvíle, kedy sa organizácia Fairtrade International postavila do roly medzičlánku medzi znevýhodnenými producentmi v rozvojových krajinách a spotrebiteľmi ich výrobkov v rozvinutých krajinách. Aktivity organizácie odvtedy stáli na pevných, bezprostredných a dlhodobých vzťahoch s farmármi.

Logo Fairtrade dnes pozná bezmála 80 percent britských zákazníkov (starší prieskum na Slovensku hovoril o 33 percentách, novšie údaje žiaľ nie sú dostupné, ale je pravdepodobné, že toto číslo bude výrazne vyššie, pozn. HN Globálne). A s tým, ako rastie počet zapojených supermarketov, sa zvyšuje aj predaj produktov s týmto logom. Napríklad banánov, kávy či cukru.

Na celom svete dnes pôsobí 1,65 milióna Fairtrade farmárov a pracovníkov - v celkovo 1 226 rôznych združeniach a organizáciách. Dostali certifikáciu Fairtrade a smú svoje výrobky označovať týmto logom.

Príležitosti, ktoré Fairtrade poskytuje malým farmárom, sa však nekončia pri predaji ich produkcie. Napríklad roľnícke spoločenstvá v Západnom Kapsku v Juhoafrickej republike získali zapojením do systému lepší prístup k vzdelávaniu, bývaniu, zdravotnej starostlivosti, či možnostiam ovplyvňovať dianie v komunite.

Niektorí tamojší pracovníci hovoria aj o lepších vzťahoch s bielymi majiteľmi či manažérmi firiem. To v krajine, kde dosiaľ pretrváva odkaz apartheidu, zďaleka nie je pravidlom. Ako som zistila, čím je farma v systéme Fairtrade dlhšie, tým je pravdepodobnejšie, že sa tradičný vzťah pracovník vs. majiteľ zmení.

Vysoké štandardy

Na trhu, ktorému dominujú veľké nadnárodné korporácie, sa stal Fairtrade akýmsi záchranným kolesom. Nebolo tomu inak ani v Čile či Argentíne. „Ak by sme prišli o Fairtrade, ako producent by som skončil, nemal by som zisk,“ povedal mi jeden čilský vinár.

Keď sa jemu a jeho združeniu v roku 1997 ozvala organizácia European Fairtrade, boli pri pohľade na ponúkané ceny šťastím celí bez seba. Ako si tento čilský vinár spomína: „V tom období sme produkovali 20-tisíc kíl hrozna z hektára. A keď sme videli, ako dobre gringovia platia, povedali sme si, že si tú úroveň produkcie udržíme. V roku 2001 nám to však nevyšlo a víno bolo zlé. Z Fairtrade nám potom povedali, že ak sa zlepšíme, budú hrozno vykupovať aj naďalej. No ak nie, tak s výkupom prestanú. Od toho momentu sme celkom zmenili prístup...“

Fairtrade sa, celkom prirodzene, snaží udržiavať vysoký štandard certifikovaných produktov. Práve preto teraz spomínaná vinárska asociácia pestuje menej, no kvalitnejšieho hrozna, ekologickejším spôsobom. Výsledkom ich zmeneného prístupu je kvalitnejšie víno. Toto je jedna z kľúčových výhod Fairtrade – pomáha producentom pochopiť, čo spotrebitelia naozaj chcú.

Boj o priestor

No to im nemusí stačiť. V Argentíne a Čile dnes totiž malí vinári stoja tvárou v tvár veľkým spoločnosťami, ktoré sa pripájajú k Fairtrade. A hoci tieto veľké firmy nakupujú ingrediencie svojich výrobkov u Fairtrade farmárov - čo je pre poľnohospodárov dobrou správou - lokálni producenti dnes musia o priestor vo Fairtrade regáloch supermarketov súťažiť s nadnárodnými spoločnosťami.

Iný čílsky vinár mi potvrdil, že je konkurencia každým ďalším dňom tvrdšia. Certifikáty získava čoraz viac veľkých vinárskych spoločností. “Všetko pritom majú lacnejšie, majú lacnejšie fľaškárne, majú ľudí špecializujúcich sa iba na predaj.” Podľa vinára je s nimi veľmi náročné súťažiť. A tak sa im dvere na trhu zatvárajú.

Napätie stúpa a malí producenti sa pýtajú, koho by vlastne mal Fairtrade podporovať. Iniciatíva pôvodne vznikla s cieľom podporovať malých producentov, avšak ako sa trh rozrástol, stal sa atraktívnym aj pre veľkých hráčov. A systém ich dnes vpúšťa dnu. “Myslíte si, že by firma Concha y Toro (najväčší producent vína v Južnej Amerike a jeden z najväčších na svete, pozn. HN Globálne) mala byť na trhu až takto privilegovaná? Nie, toto nie je ten dôvod, kvôli ktorému vznikol Fairtrade,” povedal mi na margo vývoja manažér jednej malej čilskej vinárskej asociácie.

Vstup veľkých spoločností na trh má množstvo vážnych nepriamych dopadov, ktoré sa nedajú kompenzovať len podporou malých producentov. Viem napríklad o malom vinárstve v Argentíne, ktoré už dnes nedokáže ďalej podporovať Fairtrade asociáciu vinárov, ktorú pomohlo založiť, pretože nedokáže konkurovať nízkym cenám nadnárodných spoločností. Malí producenti v Južnej Amerike sú na jednej strane zahltení byrokraciou, na strane druhej bojujú s nedostatkom obchodných a jazykových zručností.

Obdobne sú na tom aj juhoafrickí farmári. Tí stoja pred doslova mínovým poľom neustále sa meniacich predpisov od samotného Fairtrade. Jeden z týchto farmárov zhrnul svoju skúsenosť s ich reguláciami vo farmárčení a biznise slovami, že do nich vložia čokoľvek sa im tam hodí, bez toho, aby sa zamysleli, aké to bude mať dopady v reálnom živote.

Partnerstvá

Sarah Singer, vedúca dodávateľského reťazca Nadácie Fairtrade, zareagovala na obavy malých producentov tvrdením, že spolupráca s veľkými spoločnosťami a podpora malých producentov a pracovníkov sa navzájom nevylučujú. Systém Fairtrade podľa nej existuje preto, aby znižoval nerovnosti a mocenskú nerovnováhu v obchode, aby mali poľnohospodári a pracovníci z rozvojových krajín dosah na výhodnejšie obchodné kontrakty.

“Naša práca stojí na partnerstve poľnohospodárov a poľnohospodárskych pracovníkov, oni spoluvlastnia náš spoločný systém - a oni sú tí, ktorí sa rozhodujú, či budú alebo nebudú spolupracovať s väčšími spoločnosťami. Neraz to robia, pretože im to prináša viac príležitostí na predaj väčších objemov ich produkcie za vyššie ceny s istotou dlhodobejších kontraktov. To pre nich znamená možnosť investovať do vylepšení svojich fariem a rozvoja spoločenstiev,” vysvetlila pozíciu nadácie Sarah Singer.

Pre malých poľnohospodárov z Južnej Ameriky, ktorí na vlastné oči videli ako ich “ne-Faitrade” susedia vytrhávajú korene viniča a predávajú pôdu developerom, či pre pracovníkov v Juhoafrickej republike, Argentíne či Čile, ktorí zažívajú rozvoj svojich komunít, je Fairtrade naďalej dobrou príležitosťou.

Avšak - napriek ubezpečeniam zo strany organizácie - by otázka či majú byť podporovaní len malí producenti a pracovníci, alebo či je v systéme priestor aj pre veľké firmy, mala byť témou širšej diskusie a lepšej vzájomnej komunikácie.

Autorka vyučuje humánnu geografiu na Univerzite v Cardiffe.

Zdroj: The Conversation, preložil Tomáš Horváth, PMVRO

Preklad vznikol v spolupráci s Platformou mimovládnych rozvojových organizácií v rámci projektu Európsky rok rozvoja 2015: Médiá a rozvoj. Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.