Záujem slovenských maturantov o zahraničné vysoké školy v posledných dvoch rokoch výrazne stúpol. Napriek klesajúcemu počtu maturantov sa ich čoraz viac rozhoduje pokračovať po maturite na vysokej škole za hranicami Slovenska. Kým v roku 2017 sa hlásilo na britské univerzity 540 Slovákov, vlani ich bolo už 700.
Odchod Británie z Európskej únie sťaží štúdium. Slovenskí vysokoškoláci budú považovaní za cudzincov z tretích krajín.
Menej učiteľov aj administratívnych pracovníkov by školám ročne ušetrilo 93 miliónov eur.
Po novom si po rokoch praxe svoju kvalifikáciu môžete zvýšiť. Stačí, ak prejdete skúškami.
Ministerka školstva ukázala zákon, ako chce odoberať vysokoškolské tituly. Kľúčovú úlohu bude zohrávať súd.
Študentom chýba rozvoj podnikateľských zručností ako aj prax vo firmách. Problémom je tiež zlá organizácia štúdia.
Erasmus študentom na domovskej škole nepomôže, kredity im neuznávajú.
Ak sa popri práci rozhodnete, že si spravíte titul z práva alebo učiteľstva, môžete zaplatiť viac o štyri, respektíve sedem stoviek eur.
Približne tridsaťtisíc externých vysokoškolákov sa dočká drahšieho štúdia. Tí, ktorí budú študovať za učiteľa, si môžu priplatiť viac až o sedem stoviek eur.
Ak by sme mali menej magistrov, štát by ušetril dva milióny eur.
Tri roky školy a jeden celý rok praxe, v rámci ktorej môže študent zarobiť až 700 eur. Tak vyzerá nové štúdium na profesijnom odbore.
Desiatky článkov akademikov, ktoré môžu mať nulovú hodnotu a za ktoré môžu dostať zaplatené. Aj toto je realita slovenských univerzít.
Zaplatíte si a môžete sa hrať na vedca. V časopisoch s takýmto prístupom publikovali svoje texty desiatky zamestnancov našich univerzít.
Zoznam dodatočných termínov na august a september pre prvý stupeň vysokoškolského štúdia nájdete na stránke Centra vedecko-technických informácií.
Drvivá väčšina z nich však napokon zostala študovať na jednej zo slovenských univerzít.
Šéfka rezortu pre vzdelávanie tvrdí, že ide o reformný krok z národného programu. Kritici jej vyčítajú, že centralizuje celý systém.
