Americký profesor medicíny Sanjiv Chopra vo svojej knihe Veľká päťka spísal päť zdanlivo obyčajných vecí, ktoré rozhodne stojí za to vyskúšať: káva, orechy, slnko, cvičenie a meditácie. Čo si o jeho tipoch a poznatkoch myslia lekári a výživoví špecialisti? A ktoré potraviny sú podľa expertov pre organizmus najprínosnejšie či najzdravšie?

​Vyzerá to ľahko: Pravidelné pitie kávy. Dostatok vitamínu D. Každý deň si zacvičiť, alebo aspoň dať pred autom prednosť chôdzi. Na niekoľko minút denne absolútne upokojiť myseľ, ponoriť sa do seba, proste meditovať. A každý deň hŕstka orechov... Týchto pár vecí urobí váš život lepším a zdravším. Aspoň podľa knihy Veľká päťka amerického lekára Sanjiva Chopru, ktorú vydal pred dvoma rokmi, a vlani vyšla aj v českom preklade. Skutočne je to tak?

Slnko pre silné kosti

Vitamín D, ktorý je nazývaný „slnečným vitamínom“, pretože si ho telo dokáže tvoriť samo vďaka slnečnému žiareniu, je jedným z posledných hitov medicíny. Na tomto pomyselnom piedestáli akoby vystriedal dlho „nedostihnuteľný“ vitamín C. Vitamín D podľa vedcov a lekárov dokáže pomáhať v ochrane človeka pred mnohými neduhmi od chrípky, cukrovky, cez depresie a srdcové choroby až po rakovinu. Mnoho lekárov dnes odporúča svojim pacientom, aby si nechávali pravidelne robiť vyšetrenie krvi na hladinu vitamínu D. Odporúčajú to hlavne tým, u ktorých hrozí veľké riziko jeho nedostatku – teda ženám v menopauze, tehotným, dojčiacim, ženám s tmavou pleťou alebo tým, ktoré sa zahaľujú, ľuďom s viacpočetnými zlomeninami či pacientom so zápalovými chorobami čriev a celiakiou.

Príbeh vitamínu D sa začal pred takmer dvoma storočiami. V roku 1822 poľský lekár Jędrzej Śniadecki zaznamenal, že krivica (oslabenie kostí často vedúce k zlomeninám, ktorým trpia hlavne deti) je bežná v zadymených a znečistených priemyselných mestách, zatiaľ čo na vidieku je veľmi vzácna. Správne sa domnieval, že jej príčinou je nedostatok slnečného svetla.

O sto rokov neskôr vedci v USA a Veľkej Británii dokázali, že potraviny (hlavne mlieko a pečivo) vystavené ultrafialovému žiareniu (aby sa predĺžila ich životnosť) majú vyšší obsah vitamínu D, čo má pozitívny efekt na zdravie ľudí. Ovplyvňuje totiž takmer všetky systémy nášho organizmu. Potrebujú ho kosti, svaly, srdcové a mozgové bunky alebo tukové tkanivá. A zdá sa, že reguluje aj gény riadiace rast a vývoj buniek, činnosť imunitného systému a metabolizmus. Okrem iného pomáha tiež vstrebávaniu vápnika a fosforu, čo zaisťuje pevné kosti a zdravé zuby. Vitamín D poskytuje lepšiu odolnosť proti nádorom hrubého čreva, prsníka alebo prostaty. Z výskumu z roku 1990 vyplýva, že u amerických mužov bola takmer desaťkrát vyššia pravdepodobnosť, že ochorejú na rakovinu prostaty, ako u Japoncov, ktorých strava bola bohatá na rybí tuk, v ktorom je veľa vitamínu D. Americký epidemiológ Gary Schwartz objavil, že u černochov sa rakovina prostaty objavovala oveľa častejšie ako u belochov: umieralo ich na ňu viac ako dvakrát toľko. „Melanín, ktorý dáva koži jej sfarbenie, ju tiež chráni pred prenikaním ultrafialového žiarenia, takže (černosi) majú väčšie problémy s tvorbou vitamínu D,“ tvrdí. Podobné to je aj s výskytom maternicových myómov (nezhubných nádorov) – černošky nimi trpia oveľa častejšie ako ženy so svetlou pleťou. Okrem znižovania rizika vzniku rakoviny existujú dôkazy, že vitamín D pomáha ľuďom, ktorí už na rakovinu ochoreli. Preto sa využíva aj pri chemoterapii alebo ožarovaní. 

Pracovníci Chanovej školy verejného zdravia Harvardovej univerzity zistili, že u mužov s nedostatkom vitamínu D je dvakrát väčšie riziko vzniku srdcového infarktu. Ako táto látka proti tejto chorobe pomáha, vedci sa zatiaľ dohadujú. Medzi hypotézami sa objavilo znižovanie krvného tlaku, zmierňovanie zápalu či pôsobenie proti vápenateniu tepien. Autori štúdie z roku 2009 uskutočnenej v nemocnici v Salt Lake City počas dvoch rokov sledovali približne 28 000 pacientov a tí s najnižšou hladinou vitamínu D mali o 77 percent vyššiu pravdepodobnosť, že budú postihnutí mozgovou mŕtvicou, než tí, ktorí ju mali v norme. A riziko, že sa u nich objaví aj ischemická choroba srdca, bolo vyššie takmer o polovicu. Medzi primárne príčiny srdcových chorôb patrí vysoký krvný tlak. A štúdie preukázali, že potravinové doplnky s vitamínom D boli v znižovaní krvného tlaku dokonca účinnejšie ako obmedzenie príjmu soli. Tridsaťročná fínska štúdia z roku 2003, sledujúca asi 10-tisíc detí, ukázala, že keď vyrastali vo Fínsku, kde je obmedzená možnosť pohybovať sa na slnku, mali 400-krát väčšiu pravdepodobnosť, že ochorejú cukrovkou 1. typu než venezuelské deti, ktoré môžu byť na slnku po celý rok. Možno práve preto je vo Fínsku najvyšší výskyt cukrovky tohto typu na svete. U detí, ktoré trvalo dostávali v ranom veku doplnky s vitamínom D, sa pritom riziko tohto ochorenia znížilo takmer o 90 percent. Podobne priaznivý vplyv má táto látka aj na oveľa rozšírenejšiu cukrovku 2. typu. Vitamín D totiž zlepšuje schopnosť pankreasu tvoriť inzulín....